Ilarion

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ilarion
Ilarion
kyjevský metropolita

Narodenie neznámy
Úmrtie 11. storočie

Ilarion (rus. Иларион; * - † 11. storočie) bol kyjevský metropolita a je to prvý neanonymný autor z obdobia Kyjevskej Rusi.[1] Na kyjevskom metropolitnom stolci bol prvý, ktorý mal ruský pôvod.[2][3] Jeho pôsobenia malo značný význam pre upevnenie ruského ranostredovekého štátu.[4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum jeho narodenia nie je známy.[2] Podľa Nestorovej kroniky bol Ilarion pustovník, ktorý žil niekde pri Kyjeve.[1] Pôsobil aj ako jeromonach (mních vysvätený za kňaza) v chráme svätých Apoštolov v Berestove (sídlo kniežaťa) pri Kyjeve.[5] V roku 1051 ho za pomoci kyjevského kniežaťa Jaroslava I.[pozn 1][4] synoda zvolila za kyjevského metropolitu a následne bol vysvätený v chráme Svätej Sofie.[5] V úrade pravdepodobne pôsobil iba krátko - v rokoch 1051 - 1054,[6] po smrti Jaroslava I. vo februári 1054 sa asi vzdal pozície metropolitu, pretože v roku 1055 je už ako metropolita doložený Grék Efraim[5]. Ďalšie informácie o osude Ilariona nie sú známe - ani dátum jeho smrti.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ilarion pravdepodobne vedel po grécky[6], možno v mladosti v Byzancii študoval.[5] Určite poznal množstvo byzantských teologických spisov a rovnako aj písomníctvo južných Slovanov - Bulharov.[2]

Jeho najvýznamnejšie dielo je spis (resp. veľkonočná kázeň) Slovo o zákone a milosti, v ktorom „…demonštruje prednosti kresťanstva pred judaizom…“ a „…[poukazuje] na samostatnosť cirkvi v Kyjevskej Rusi“.[3]

Ďalšie jeho dielo je Ispovidanije vеry (Vyznanie viery), ktoré vzniklo približne v roku 1051,[6] pravdepodobne pri tom ako bol ustanovený za biskupa.[1]

Pri iných textoch sa nepodarilo autorstvo presvedčivo dokázať.

Ilarionova originalita ukazuje ako rýchlo Kyjevská Rus prijala byzantskú kultúru a vedela z nej vlastným spôsobom čerpať.[7]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [Knieža]… „vedel oceniť Ilarionovo spisovateľské a polemické umenie“.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d ILARION. In: Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 202.
  2. a b c d ILARION. In: BOTURA, Mojmír, a kol. Slovník ruských spisovatelů od počátků ruské literatury do roku 1917. 2. dopln. a opr. vyd. Praha : Lidové nakladatelství, 1978. 357 s. S. 112. (po česky)
  3. a b ILARION. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 280. (po česky)
  4. a b ILARION, metropolita. In: HRALA, Milan (ed.). Slovník spisovatelů. Sovětský svaz: literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu. 1. vyd. Praha: Odeon, 1977. s. 482.
  5. a b c d Ilarion. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 215. (po česky)
  6. a b c ILARION. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. s. 985. (po anglicky)
  7. DVORNÍK, František. Zrod střední a východní Evropy: Mezi Byzancí a Římem. Preklad Petr Slunéčko. 2. vyd. Praha : Prostor, 2008. 525 s. (Obzor; zv. 73.) ISBN 978-80-7260-195-0. S. 273 - 274. (po česky)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Písemnictví ruského středověku : od křtu Vladimíra Velikého po Dmitrije Donského : výbor textů 11.-14. stol. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 1989. ISBN 80-7021-016-8. s. 34 - 55. (po česky)
  • Ruská středověká literatura: od křtu Vladimíra Velikého po Dmitrije Donského : výbor textů 11.-14. století. Vyd. 2., V nakl. Pavel Mervart 1. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2013. (Pro Oriente; sv. 20) ISBN 978-80-7465-046-8. s. 39 - 61. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]