Internacionalizácia podniku

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Internacionalizácia podniku/firmy/podnikania (iné názvy: internacionalizácia, zmedzinárodňovanie[1] podniku/firmy/podnikania) je expanzia (pravidelnej) činnosti podniku za hranice jeho domovského štátu, resp. samotná (pravidelná) činnosť podniku prekračujúca hranice jeho domovského štátu. Presná definícia je sporná, podrobnosti pozri nižšie.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú ukážky definície internacionalizácie z literatúry:

  • „expanzia ekonomickej aktivity fir[my] nad rámec jednotliv[ého] národn[ého] hospodárst[va]“[2]
  • „geografická expanzia ekonomických aktivít cez národné hranice. …predstupeň globalizácie resp. prechodný stav vo vývoji ku globalizácii“ (pričom globalizáciou sa myslí globalizácia podniku)[3]
  • „expanzia podnikateľského poľa pôsobenia do viacerých krajín“[4]
  • „prerastanie rôznych foriem hospodárskej činnosti v kapitalistických štátoch mimo rámec národného hospodárstva jednotlivých krajín“[5]
  • „proces zvýšenia zapojenia do medzinárodných trhov“[6]
  • „činnosť firmy, ktorá prekračuje národné hranice“[7]
  • „Za internacionalizovaný podnik podľa teórie považujeme každý, ktorý minimálne jednu svoju činnosť, proces alebo aktivitu vykonáva v zahraničí, t. j. činnosť podniku prekračuje národné hranice.“[8]
  • „trvalá a pre podnik celkovo významná zahraničná činnosť“ (od vysokého podielu exportu až po priame investície a aliančných partnerov v zahraničí resp. v celom svete, t.j. až po globalizáciu), resp. „súhrnné označenie pre všetky formy medzinárodnej podnikovej činnosti“[9]
  • „celý rozsah činností, ktoré sú zamerané na aspoň jeden zahraničný trh a uskutočňujú sa pravidelne“[10]
  • činnosti tzv. medzinárodného podniku, teda (takého podniku, ktorý vykonáva) „podnikateľské činnosti ľubovoľného druhu, rozsahu a významu aj za hranicami svojej vlastnej krajiny, ktoré sú navrhnuté ako trvalé a/alebo tak, že sa majú opakovať.“[11]
  • inovácia firmy, pri ktorej sa „nové trhy a/alebo nové produkčné kapacity nachádzajú v zahraničí“[12]
  • „medzinárodný obchod s tovarom vyrobeným v rámci národných ekonomík[;] výroba je [teda] národná, [kým] obchod je internacionálny.“ (Pri globalizácii sú naopak výroba aj obchod internacionálne.)[13]
  • fragmentácia do rôznych štátov (t.j. rozdelenie výroby do lokalít v rôznych štátoch)[14]

Niektorí autori obmedzujú definíciu internacionalizácie len na medzinárodný marketing, teda len na oblasť odbytu a marketingu, u iných zahŕňa aj iné oblasti napr. výskum, financie a pod. Okrem toho (ako vidno čiastočne aj vyššie) niektorí autori obmedzujú definíciu len na začiatok (teda rozbeh) činnosti v zahraničí.[15] S termínom internacionalizácia úzko súvisí termín medzinárodný podnik (internacionálny podnik), pretože internacionalizácia sú vlastne činnosti či rozbeh činností medzinárodného podniku; definícia medzinárodného podniku teda určuje aj definíciu internacionalizácie[16][17].

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Podniky sa internacionalizujú dvoma základnými spôsobmi: jednak exportom či importom, a jednak investíciami v zahraničí (čiže zakladaním alebo získaním kontroly nad zahraničnými podnikmi).[18]

Internacionalizačné procesy sa vyskytujú v predvýrobnej fáze, v samotnej výrobe a/alebo pri realizácii tovarov a služieb.[2]

Najznámejšie indikátory internacionalizácie podniku sú[19]:

  • tržby/pridaná hodnota v zahraničí
  • počet pracovníkov v zahraničí
  • účasť cudzincov vo vedení
  • počet zahraničných dcérskych spoločností
  • výška zahraničných priamych investícií
  • exportný podiel.

Podľa teórie internacionalizácie uppsalskej školy internacionalizácia firmy prebieha v štyroch etapách[20]:

  • Nepravidelný vývoz;
  • Pôsobenie na zahraničnom trhu prostredníctvom vývozných obchodných metód;
  • Zriadenie jednej alebo viacerých obchodných afiliácií;
  • Výrobné aktivity v zahraničí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MAGDOLENOVÁ, Jana. Analýza vybraných faktorov internacionalizácie slovenských firiem. Journal of Competitiveness, december 2010, čís. 2, s. 86. Dostupné online [cit. 2016-04-03]. ISSN 1804-1728.
  2. ↑ a b internacionalizácia firiem. In: MICHNÍK, Ľubomír, et al. Ekonomická encyklopédia: slovník A-Ž. 1. vyd. Bratislava : Sprint, 1995. 630 s. ISBN 80-967122-2-5. S. 251.
  3. ↑ HAAS, Hans-Dieter. Internationalisierung. In: Gabler Wirtschaftslexikon Online [online]. Wiesbaden: Springer Gabler, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  4. ↑ PERLITZ, Manfred. Internationales Management : 68 Tabellen. 5., bearb. Aufl. Stuttgart : Lucius und Lucius, 2004. ISBN 3-8282-0274-8. citovaný in: GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 18.
  5. ↑ internacionalizace firem. In: CINKL, Jiří, ed. et al. Encyklopedie zahraničního obchodu. 2. upr. a dopl. vyd. Praha; Bratislava : SNTL; Alfa, 1986. 722 s. S. 235 – 236.
  6. ↑ WELCH, Lawrence S.; LUOSTARINEN, Reijo. Internationalization: Evolution of a Concept. Journal of General Management, december 1988, roč. 14, čís. 2, s. 34 – 55. ISSN 0306-3070. citované v: SUSMAN, Gerald I., ed. Small and Medium-Sized Enterprises and the Global Economy. Cheltenham, UK ; Northampton, MA : Edward Elgar, 2007. ISBN 1845425952. S. 281.
  7. ↑ SCHMID, Stefan. Multikulturalität in der internationalen Unternehmung : Konzepte, Reflexionen, Implikationen. Wiesbaden : Gabler, 1996. 407 s. ISBN 3-409-12087-4. S. 120. citovaný in: MAGDOLENOVÁ, Jana. Internacionalizácia podnikateľských subjektov v procese globalizácie [online]. Žilina: Logistický monitor, február 2009, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online. (dlhšia verzia: MAGDOLENOVÁ, Jana. Analýza vybraných faktorov internacionalizácie slovenských firiem. Journal of Competitiveness, december 2010, čís. 2, s. 87. Dostupné online [cit. 2016-04-03]. ISSN 1804-1728. )
  8. ↑ PROCHÁZKOVÁ, Katarína. Prienik a etaplovanie startupov v medzinárodnom podnikateľskom prostredí. In: SLÁVIK, Štefan, a kol. Podnikateľské modely a podnikateľské stratégie startupov : I. recenzovaný zborník vedeckých prác. Bratislava : Ekonóm : Ekonomická univerzita, 2015. 310 s. ISBN 978-80-225-4167-1. S. 203. (aj tu PROCHÁZKOVÁ, Katarína. Globalizácia a internacionalizácia podniku v medzinárodnom prostredí [online]. Akademický repozitár, 12.10.2015, rev. 2016-04-03, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online. )
  9. ↑ Handbuch Internationalisierung: Globalisierung - eine Herausforderung für die Unternehmensführung. Zweite, völlig neu bearbeitete und erweiterte Auflage. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2002. ISBN 978-3-642-63141-2. s. 5, 6.
  10. ↑ KEBSCHULL, D. Internationalisierungsmotive. In: Handwörterbuch Export und internationale Unternehmung. Stuttgart : Poeschel, 1989. ISBN 3-7910-8029-6. S. 974. citovaný in: GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 18.
  11. ↑ GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 17, 18.
  12. ↑ BOBOVNICKÝ, Artur. Marketing pre medzinárodné trhy : (učebný text pre predmet Globálny marketing) [online]. Trnava-Bratislava: Univerzita Sv.Cyrila a Metoda, Fakulta masmediálnej komunikácie, Katedra marketingovej komunikácie, [cit. 2016-04-03]. S. 8. Dostupné online.
  13. ↑ ZAMAZALOVÁ, Marcela, a kol. Marketing. 2. přeprac. a dopl. vyd. V Praze : C.H. Beck, 2010. 499 s. (Beckovy ekonomické učebnice.) ISBN 978-80-7400-115-4. S. 290.
  14. ↑ DEARDORFF, Alan V. internationalization. In: Deardorffs' Glossary of International Economics [online]. [Cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  15. ↑ Internationalisierung [online]. Wirtschaftslexikon24.com, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  16. ↑ GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 15 – 18.
  17. ↑ MAGDOLENOVÁ, Jana. Internacionalizácia podnikateľských subjektov v procese globalizácie [online]. Žilina: Logistický monitor, február 2009, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  18. ↑ internacionalizace. In: ECHAUDEMAISON, Claude-Daniele, et al. Slovník ekonomie a sociálních věd. 1. vyd. Praha : EWA, 1995. 419 s. ISBN 80-85764-13-X. S. 124.
  19. ↑ Handbuch Internationalisierung: Globalisierung - eine Herausforderung für die Unternehmensführung. Zweite, völlig neu bearbeitete und erweiterte Auflage. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2002. ISBN 978-3-642-63141-2. s. 5.
  20. ↑ MAGDOLENOVÁ, Jana. Analýza vybraných faktorov internacionalizácie slovenských firiem. Journal of Competitiveness, december 2010, čís. 2, s. 94. Dostupné online [cit. 2016-04-03]. ISSN 1804-1728.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Internacionalizácia_podniku&oldid=6252921“