Jacques Prévert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jacques Prévert
Jacques Prévert
francúzsky básnik, scenárista, režisér a výtvarník

Narodenie 4. február 1900
Neuilly-sur-Seine, Francúzsko
Úmrtie 11. apríl 1977 (77 rokov)
4. február 1900, Omonville-la-Petite, Francúzsko

Jacques Prévert (* 4. február 1900, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko – † 11. apríl 1977, Omonville-la-Petite) bol francúzsky básnik, scenárista, režisér a výtvarník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jacques Prévert trávil svoje detstvo v Paríži. S otcom, divadelným kritikom, často navštevoval divadlo. Matka ho už od malička viedla k čítaniu. V roku 1918 bol nútený nastúpiť do vojenskej služby a bol odvelený na Blízky východ. Po návrate spolupracoval so surrealistickým hnutím, po boku Raymonda Queneaua alebo Marcela Duhamela. Jacques mal však až príliš slobodného a nezávislého ducha, aby sa mohol stať členom organizovanej skupiny. V roku 1928 založil s bratom Pierrom produkčný dom a stal sa scenáristom. V roku 1932 začal písať texty prevažne k chansónom. Bol taktiež autorom mnohých divadelných hier. Prvý veľký úspech sa dostavil s vydaním zbierky Slová (Paroles). V roku 1948 vypadol z okna a zranenie mu spôsobilo vážne neurologické problémy.

Jacques miloval Paríž, denný aj nočný, žil na plné obrátky, mal veľa priateľov a bol neuveriteľne spoločenský. Vášnivo miloval život a vášnivo protestoval proti všetkému, čo život ničí a devalvuje. Detská predstavivosť, hravosť, vplyv surrealizmu, búranie jazykových klišé a fráz – to sú charakteristické prvky jeho tvorby. Na počkanie bezstarostne rozdával svoje básne načmárané na útržkoch papiera. Vydanie jeho zbierky Slová bolo práve preto veľmi ťažké. Vďaka Slovám sa stal nesmierne populárnym a bol hojne citovaný a recitovaný. Jeho nevšedná poézia obsahuje hravé a vtipné verše, príbehy o parížskej láske, biede, priateľstve a kráse každodenných dní. Pre charakter svojej poézie získal označenie „básnik lásky”.

Prevažnú časť svojho života prežil v Paríži. Zomrel na následky rakoviny pľúc.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho dielo má obrovskú zásluhu hlavne na rozšírení spievanej poézie. Zastával názor, že poézia je reč, ktorá spieva. Motívy čerpal predovšetkým zo života prostých ľudí. V jeho poézii sa často objavuje (často čierny) humor.

Scenáristicky sa podieľal na vzniku hraných aj animovaných filmov (napr. Milenci z Verony, Chrám Matky Božej v Paríži, Návšteva z temnôt, Cínový vojačik a mnohé ďalšie).

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slová - touto zbierkou získal azda najväčší úspech (Paroles) 1946.
  • Príbehy, 1946
  • Dážď a pohoda, 1955
  • Haraburdie, 1965
  • Veci a iné, 1972
  • Kvety a vence
  • Nahé Lásky

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]