Jane Ellen Harrisonová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jane Ellen Harrisonová
Jane Ellen Harrisonová
britská klasická filologička

Narodenie 9. september 1850
Úmrtie 15. apríl 1928 (77 rokov)

Jane Ellen Harrisonová (* 9. september 1850 – † 15. apríl 1928) bola klasická filologička pôsobiaca na univerzite v Cambridgi. Bola prvou akademičkou v tomto odbore. Patrila do ritualistickej školy a bola významnou predstaviteľkou Cambridgskej ritualistickej školy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v roku 1850 v Cottinghame v Anglicku. Jej matka umrela veľmi skoro, preto bola vychovávaná guvernantkami. Vďaka svojej snahe ovládala už v sedemnástich rokoch nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Vyštudovala na Newnhamskej univerzite. V roku 1874 sa na Cambridgskej univerzite zaradila medzi klasicistov. Jej publikácie sa zaoberali gréckym náboženstvom, históriou a umením. Pred svojou smrťou v roku 1928 vydala svoju autobiografiu po menom Reminiscences of a Student´s Life.[1]

Základné myšlienky[upraviť | upraviť zdroj]

Jane Harrisonová sa domnievala, že na počiatku vývoja náboženských predstáv stál apotropaický rituál predstavujúci magický úkon zameraný na ochranu úrody a obydlí. Personifikáciou rituálnych úkonov sa následne zrodil daimon (gr. eniautos daimon), bôžik vegetácie a plodnosti spojený s prírodnými silami, ktorý bol predchodcom "veľkých" bohov. Mýtus Jane Harrisonová označovala ako legomenon. Ten reprezentoval sekundárny komentár a výklad primárneho rituálneho aktu – dromenon. Jane Harrisonová uvádza, že boh nebol produktom pomýleného intelektu zameraného na utilitárne ciele, ale silné emócie zdielané účastníkmi kolektívneho obradu. Vysoká miera emocionality prepožičiava náboženskému prežívaniu "stretnutie" alebo "účasť" na posvätnom zdaní objektívnej reality. Božstvo je tak plodom kolektívnej sugescie vytváranej rituálom. Odmietla Tylorovu a Frazerovu tézu, že archaické náboženstvo predstavovalo sled mylných predstáv ústiacich do série nezmyselných úkonov. Religiozitu zadefinovala ako sústavu činností zdôrazňujúcich špecifické aspekty života, ktoré sú nevyhnutne reprezentované a sú potom znehybnené do abstraktných teologických koncepcií. Hlavným zmyslom mýtu nie je etiologické objasnenie rôznych prírodných, či historických skutočností, ale reprezentácia kolektívnej imaginácie zakladajúcej a udržujúcej danú spoločnosť.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prolegomena to the Study of Greek Religion 1903.
  • Themis: A Study in the Social Origins of Greek Religion 1912.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jane Ellen Harrison [online]. [Cit. 2012-09-25]. Dostupné online.
  2. Budil I. Mýtus, jazyk a kulturní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 420 – 421.