Kamerálne účtovníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kamerálne účtovníctvo (iné názvy: sústava kamerálneho účtovníctva, kameralistické účtovníctvo, sústava kameralistického účtovníctva, kameralistika) je rozpočtové účtovníctvo (účtovníctvo verejnej správy), pri ktorom sa zachytávajú (len) príjmy a výdavky v rubrikách v tzv. knihe rubrík a okrem toho sa vedie peňažný denník. V knihe rubrík sa zachytávajú oddelene skutočné a očakávané príjmy na jednej strane a skutočné a očakávané výdavky na druhej strane. Nároky na príjmy a výdavky sa označujú ako platby. Každá rubrika obsahuje náležitosť a platbu.

Kamerálne účtovníctvo vymyslel Mathias Puechberg, riaditeľ rakúskej dvornej účtovnej komory za cisárovnej Márie Terézie, ktorý ho opísal v knihe vydanej v roku 1762 vo Viedni. Kamerálne účtovníctvo bolo potom zavedené v rakúskej štátnej správe a neskôr aj v podobných správach v Česku a v Uhorsku. Zavedené bolo aj v Nemecku, Švajčiarsku a inde. V Česko-Slovensku bolo zrušené v roku 1946, inde (najmä v Rakúsku) sa používa naďalej.

Existujú dva druhy rozšírenia kamerálneho účtovníctva: Jedno v tom smere, že sa dá použiť aj pre podniky (oddeľuje procesy meniace majetok a procesy meniace zisk a periodizuje príjmy a výdavky) a jedno v tom smere, že zahŕňa aj nákladové účtovníctvo.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • zdroje uvedené v článku účtovníctvo
  • Stelling, J. N.: Kostenmanagement und Controlling, 2005, str. 245 [1]