Keramický materiál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ložiská vyrobené z nitridu kremíka Si3N4.

Keramický materiál alebo keramika je anorganický tuhý materiál, vyrobený vysokoteplotnými chemickými reakciami z kremičitanov, hlinitokremičitanov, oxidov, nitridov, karbidov, boridov.[1] Všeobecnými vlastnosťami keramických materiálov z chemického hľadiska je nereaktivita, z mechanických vlastností tvrdosť, vysoká tepelná stabilita a krehkosť a z elektrických nevodivosť. Ako tradičná keramika sú označované materiály na báze z (hlinito)kremičitanov (hlavne ílov) ako tehly, porcelán atď. (niektoré sú známe už od neolitu), ostatné materiály sa nazývajú technická alebo inžinierska keramika.

Keramický materiál obsahuje výnimočne jeden druh kryštalickej fázy, spravidla obsahuje viac keramických fáz:

  • zvyšky nezreagovaných surovín, 1 alebo viac druhov kryštálov, vzniklých žiarovými reakciami a často sklo, vzniklé roztavením tavív a ostatných sklotvorných zložiek
  • poslednou fázou býva fáza plynná, uzavretá v póroch

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TILLEY, Richard. Understanding Solids: The Science of Materials. [s.l.] : Wiley, 2004. 616 s. ISBN 0-470-85276-3. Kapitola Metals, ceramics, polymers and composites, s. 159. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]