Kilt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Campbellovský tartanový kilt, súčasť uniformy 3. horského práporu.

Kilt je typická škótska skladaná zavinovacia „sukňa“ po kolená, vyrobená z vlny, ktorú nosia muži.

Tri hlavné druhy oblečenia ku kiltu sú: „dress“ na formálne udalosti, „semi-dress“ na formálne alebo neformálne udalosti a „non-dress“ na bežné nosenie. Existuje viac druhov delenia kiltov, napr. podľa dĺžky, hrúbky, atď. Ku kiltu sa nosí košeľa – buď formálna biela s čiernou vestou alebo jednoduchšia biela / smotanová so šnurovačkou vpredu bez vesty alebo akákoľvek iná na bežné nosenie. Obuté sú vlnené podkolienky a čierne alebo hnedé poltopánky „brogues“. Kapsička „sporran“ je neodmysliteľnou súčasťou obleku, pretože kilt nemá vrecká. Sporran má najčastejšie okrúhly tvar s otvorom hore. Nosí sa vpredu; keď sa tancuje, prípadne keď ináč prekáža, posunie sa na bok. Škóti za pravou podkolienkou nosia dýku „Sgian Dubh“. Tento zvyk je veľmi starý a vyjadruje, že človek prichádza do hosťovho domu s dobrými úmyslami - preto je dýka dobre viditeľná a kúsok povytiahnutá z podkolienky. Pod kiltom sa podľa tradície nenosí nič, ale v súčasnosti a hlavne pri formálnych podujatiach to nie je pravidlom.

V Škótsku sa kilt bežne nosí na rôzne formálne, ale i neformálne podujatia - napr. slávnostná večera, svadba, pohreb, sviatok, „ceilidh“ alebo len tak na prechádzku po meste. Kilt má svoj pôvod v Highlands a kedysi sa tam nosil v podstate stále. Klany v Lowlands začali nosiť kilt oveľa neskôr a nie až v takej miere.

Kilt sa rozšíril ako tradičný odev na Škótskej vysočine v 16. storočí.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]