Kiting

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kiting je jeden z najmladších a zároveň najdynamickejšie sa rozvíjajúcich adrenalínových športov súčasnosti. Základom tohto športu je vlečný drak – kite, ktorý slúži ako hybný nástroj na ťahanie jazca a hybnou silou je vietor s veterným rozsahom 3 – 20 m/s. Drak má tvar leteckého krídla s plochou od 4 – 16 m2, ktorý jazdec stojaci na doske (boarde) ovláda cca 25 m dlhými šnúrami. Draky sú buď nafukovacie, ktorých tvar drží niekoľko od seba oddelených segmentov a ktoré sú napustené stlačeným vzduchom alebo komorové, ktorých technológia je prevzatá z paraglidingu.

Kiting sa dá prevádzkovať v našich podmienkach celoročne na množstvo spôsobov podľa schopností a skúseností jazca buď na vode, na snehu alebo na zemi. V prípade jazdy na snehu ide o snowkiting, pričom jazdec môže používať lyže alebo snowboard. Landkiting sa jazdí na boarde s kolieskami a pri buggykitingu jazdec sedí v trojkolesovej buggyne. Dajú sa samozrejme použiť podľa podmienok aj nožové alebo kolieskové korčule a podobne. Nafukovacie draky sa vo všeobecnosti používajú na vodu, nakoľko pri dopade na vodnú hladinu vďaka nafúknutým segmentom zostanú plávať a ľahšie sa z nej štartujú a komorové draky zas na ostatné formy kitingu, čo však v niektorých prípadoch nebýva pravidlom. Jazdec môže pri dorých podmienkach dosahovať rýchlosť jazdy až do 70 km/h.

Podľa štýlu jazdy sa snowkiting delí na ďalšie kategórie – freeriding, čo je najtypickejšia forma snowkitingu tzv. voľná jazda z kopca na kopec, ktorá vďaka nízkej fyzickej náročnosti je vhodná pre všetky generácie jazcov, ďalej je to freestyle, čo sú rôzne triky a skoky a najvyššou formou je kite flying – ide o hrozivo vyzerajúce polety z kopca vo výške niekoľko desiatok metrov, ktoré sú vďaka svojej náročnosti výsadou len zopár najskúsenejších jazdcov. V posledných rokoch sa medzi svetovú elitu kitingu dostali už aj českí jazdci.