Knowledge-action gap

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Knowledge-action gap (doslova: medzera medzi znalosťami/vedomosťami/poznaním a konaním) je stav, pri ktorom človek vie, čo má robiť alebo čo chce urobiť, no nie je schopný to spraviť. Je to medzera, ktorá vzniká, keď sa naše poznanie nezhoduje s naším konaním. Vo väčšej všeobecnosti je to rozdiel medzi tým, o čom ľudia vedia, že sa dá zmeniť v lepšie, a do čoho sa naozaj pustia.[1] Veľké množstvo ľudí v dnešnej spoločnosti sa potýka s týmto problémom, či už je to v oblasti zdravia, práce alebo environmentalistiky. Jedným z hlavných dôvodov sa zdá byť nedostatočné odhodlanie prekonať túto medzeru a uspokojenie sa s terajšími výsledkami aj za cenu možnosti budúceho dopadu (napríklad na zdravie).

O medzere medzi poznaním a konaním sa však vo veľkej miere diskutuje hlavne v oblasti ekológie, environmentalistiky, zdravia či konzumácie jedál. V posledných rokoch bolo v týchto oblastiach vyvinutých množstvo zlepšení, ktoré by boli schopné zefektívniť terajšie procesy v redukcii emisií alebo zlepšeniu kvality jedál v krajinách, no veľké množstvo z nich zatiaľ nebolo implementovaných.[2]  

Konzumovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Medzera medzi poznaním a konaním sa v dnešnej dobe výrazne stenčuje v oblasti konzumovania. Výskumy ukázali cesty, pomocou ktorých je možné uspokojiť potreby  spotrebiteľov bez ničenia ekologického, sociálneho alebo ekonomického blaha ako v súčasnosti, tak aj v budúcnosti.[3] Informácie ohľadom konzumácie sú vo veľkom dostupné, ale ich implementácia často zlyháva. Na túto otázku sa pokúsil odpovedať Matthias Barth (PhD) s kolegami vo svojej práci (Tackling the knowledge-action gap in sustainable consumption: insights from a participatory school programme), ktorý skúmal implementáciu udržateľnej konzumácie v oblasti jedál, pričom na jednej strane existuje konsenzus potvrdzujúci potrebu vzniku návykov vedúcich k udržateľnej konzumácii jedál, ale stále nepoužívame žiadny proces implementácie týchto poznatkov do spoločnosti, čím vzniká spomínaná medzera medzi poznaním a konaním. Podľa ich výskumu je dôležité začať implementáciou nových poznatkov v školách, kde danú vedomosť adoptujú deti, ktoré potom tieto vedomosti začnú praktizovať.[2]

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

V zdravotníctve nastáva spomínaná medzera medzi konaním a jednaním, hneď ako sme schopní liečiť chorobu, no nie sme schopní liečbu nasadiť vo veľkej škále alebo do oblastí mimo miest. Toto zlyhanie ovplyvňuje ľudí tak v nízko, ako aj vysoko príjmových krajinách. Štúdia vykonaná v USA ukazuje, že okolo 30 – 50% pacientom nie je poskytnutá liečba podľa najlepších možných poznatkov.[4] Jedným z dominantných príkladov tejto medzery je možné pozorovať pri liečbe diabetu, kde síce výskum potvrdil, že priebeh diabetu môže byť do veľkej miery zmiernený, ale adekvátna liečba je zabezpečená iba pre niečo cez ⅓ pacientov.[5] Autori inej štúdie skúmajúcej 42 nízko prijímových krajín zastávajú stanovisko, že až 60% z 9,7 milióna smrtí detí by mohlo byť zabránené použitím efektívnych a dostupných intervencií.[4] Nedávne príklady zahŕňajúce riziko poškodenia zdravia pacienta a plytvanie vyčerpateľnými zdrojmi sú predovšetkým zvýšený počet užívania nepotrebných injekcií alebo cisárske rezy, ktoré nie sú klinicky indikované.[4]

Environmentalistika[upraviť | upraviť zdroj]

Medzera medzi poznaním a konaním je vo veľkej miere spájaná s environmentalistikou. Predovšetkým z dôvodu, že svetová populácia sa zdá byť zaujatá v prospech zlepšenia ovzdušia, koná meetingy, stretnutia, summity, no vo výsledku aj naďalej zlyháva v implementácii krokov dohodnutých počas týchto zasadnutí. Práve medzera medzi poznaním a konaním sa zdá byť prevalentným dôvodom tejto nečinnosti. Síce si svetová populácia uvedomuje, čo je potrebné zmeniť, no napriek tomu nedosahuje vysokú konzistentnosť zmien v súlade s tým, čo si myslí, že je správne.[6] Štúdiu, ktorú vyhotovili Luch a Mooradian skúma vplyv rozdielnosti pohlavia na udržateľnú spotrebu, pričom využíva poznatky z osobnostnej psychológie a ukazuje, že správanie žien je zvyčajne viac sociálne aj environmentálne zodpovedné ako správanie mužov.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PFEFFER, Jeffrey; SUTTON, Robert I.. PhD [online]. Harvard Business School Press, 2000, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b BARTH, Matthias; FISCHER, Daniel; MICHELSEN, Gerd. PhD [online]. Journal of Education for Sustainable Development 6 (2), 2012, [cit. 2019-11-30]. S. 301 – 312. Ďalší autori: Claudia Nemnich a Horst Rode. Dostupné online. DOI:10.1177/0973408212475266 (po anglicky)
  3. a b THØGERSEN, John; SCHRADER, Ulf. From Knowledge to Action—New Paths Towards Sustainable Consumption. Journal of Consumer Policy, 2012-03-01, roč. 35, čís. 1, s. 1 – 5. Dostupné online [cit. 2019-12-02]. ISSN 1573-0700. DOI10.1007/s10603-012-9188-7. (po anglicky)
  4. a b c HAINES, Andy; KURUVILLA, Shyama; BORCHERT, Matthias. Bridging the implementation gap between knowledge and action for health. Bulletin of the World Health Organization, 2004 – 10, roč. 82, s. 724 – 731. Dostupné online [cit. 2019-12-02]. ISSN 0042-9686. DOI10.1590/S0042-96862004001000005. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  5. NOBEL, Jeremy. Bridging the knowledge—action gap in diabetes: information technologies, physician incentives and consumer incentives converge. Chronic Illness, 2006-03-01, roč. 2, čís. 1, s. 59 – 69. Dostupné online [cit. 2019-12-02]. ISSN 1742-3953. DOI10.1177/17423953060020010201. (po anglicky)
  6. The Value-Action Gap: Why People Fail to Follow Through on Commitments – Effectiviology [online]. [Cit. 2019-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)