Kondratij Fiodorovič Rylejev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kondratij Fiodorovič Rylejev
Kondratij Fiodorovič Rylejev
ruský básnik, dekabrista

Narodenie 1. október 1795
Batovo, Ruské impérium
Úmrtie 25. júl 1826 (30 rokov)
Petrohrad, Ruské impérium

Kondratij Fiodorovič Rylejev (rus. Кондра́тий Фёдорович Рыле́ев) bol ruský básnik, jeden z vedúcich osobností dekabristického povstania. Po neúspechu povstania bol popravený v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rylejev bol pôvodom z drobnej, nezámožnej šľachty, musel sa živiť vlastnou prácou, čo neskôr ovplyvnilo jeho politické názory. Absolvoval petrohradskú kadetskú školu, slúžil v armáde počas ťaženia proti Napoleonovi. Z armády odišiel po štyroch rokoch, pretože nesúhlasil s názormi, ktoré presadzoval minister Alexej Andrejevič Arakčejev. Presťahoval sa do Petrohradu, kde v rokoch 18211824 pracoval ako prísediaci senátu trestného súdu. V roku 1821 vstúpil do spolku Slobodný spolok milovníkov ruskej slovesnosti (Вольное общество любителей словесности, наук и художеств). V rokoch 18231825 vydával s A. A.Bestuževom almanach Polárna hviezda (Полярная звезда). Od roku 1823 bol členom tajnej revolučnej organizácie Severný spolok, 1825 sa stal členom jej vedenia. 25. júla 1825 bol popravený v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Rylejev začal svoju literárnu činnosť vlasteneckými ódami a intímnou lyrikou. Rozruch vyvolala jeho prvá publikovaná báseň Favoritovi (К временщику, 1820). Išlo o invektívu voči Arakčejevovi. Ako vypäto občiansky lyrik sa prejavil v politických ódach a elégiách Videnie (Видение, 1823), Občianska statočnosť (Гражданское мужество, 18231824) a Občan (Гражданин, 1824 – 1825). Protivládne vyznievali aj imitácie ľudových piesní, napr. Náš cár, nemec ruský (Царь наш - немец русский, 1823). Posledné dva roky pred povstaním písal s úmyslom agitovať radových vojakov petrohradskej posádky.

Hlavným Rylejevovým cieľom však bolo vytvoriť pôvodnú ruskú hrdinskú epiku. Pre ten účel využil dumu, jeden z najfrekventovanejších druhov ukrajinskej ľudovej poézie a v rokoch 18211823 napísal cyklus básní na historické témy, ktoré vydal pod názvom Dumy (Думы) v roku 1825. Väčšinou vychádzal z Karamzinových Dejín Ríše ruskej. Do stredu pozornosti staval významné historické osobnosti. Politicko-didaktickému zámeru podriaďoval aj kompozíciu, ktorá bola u väčšiny jeho dúm stereotypná. Najprv statický nárys miesta deja, potom dlhší hrdinov monológ, oplývajúci slávnostným vyhlasovaním bojovných hesiel a výzvami, a nakoniec apelatívnym autorským ponaučením. Napísal aj jedinú dokončenú poému Vojnarovskij (Войнаровский, 1825). Tematicky čerpá z ukrajinských dejín.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1813 Kulakiáda (Кулакияда)
  • 1820 Favoritu (К временщику)
  • 18241825 Občan (Гражданин)
  • 1825 Několik myšlenek o poezii (Несколько мыслей о поэзии)
  • 1825 Vojnarovskij (Войнаровский)
  • 1825 Nalivajko (Наливайко)
  • 1825 Dumy (Думы)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Рылеев, Кондратий Фёдорович na ruskej Wikipédii.
  • PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
  • KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: Istorija russkoj literatury XIX veka. Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]