Konotácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Konotácia je pragmatická zložka významovej štruktúry, ktorá je odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií. Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne atď. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Filipec – F. Čermák, 1985.
Článok pôvodne čerpal z diela Frazeologická terminológia (J. Mlacek, P. Ďurčo a kol.) uverejneného na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.