Preskočiť na obsah

Kontemplácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kontemplácia (z lat. contemplare, odvodeného etymologicky z templum; priestor pozorovaný augurmi a nimi rozdelený na časť priaznivú a nepriaznivú) je sústredené premýšľanie, rozjímanie, uvažovanie, ponorenie sa do seba. Pri kontemplácii ide o nenásilné združovanie mentálnych a vizuálnych vznetov a ich udržiavanie v ucelených zväzkoch. Pri kontemplácii subjekt pozoruje objekt a toto pozorovanie ho celkom pohlcuje. Subjekt sa ho snaží predĺžiť do nekonečna s akýmsi pocitom šťastia, pričom navonok vyzerá pokojne a nehybne.

Názory na kontempláciu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Benjamina je kontemplácia ustavične nové naberanie dychu myslenia, ktoré sa sustreďuje na jediný predmet, avšak zastavuje sa, aby stupňovite rozjímalo o jeho rôznych významoch; tým sa mu dostáva neustále nových podnetov pre ďalšie začínanie, ako aj ospravedlnenia pre túto kmitavú rytmiku.

Schopenhauer

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Schopenhauera je kontemplácia strácanie sa obyčajného vnímania vecí podľa ich kde, kedy, prečo a načo a bezprostredné chápanie čistej podstaty vecí, pričom duch sa ponára do sebazabudnutia v názore a stáva sa čistým subjektom poznania zbaveným vôle, bolesti a času.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.