Koža
Koža (lat. integumentum, integumentum commune; gr. derma) je vonkajšia pokrývka tela všetkých mnohobunkových živočíchov.
Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Koža v užšom zmysle má takéto zloženie:
- v prípade bezstavovcov okrem nemertínov: len pokožka (epiderma; je to jednovrstvový epitel, len pri štetinatoústkach viacvrstvový)
- v prípade stavovcov (vrátane človeka) a nemertínov:
Koža stavovcov sa nazýva po latinsky aj cutis. Ako cutis sa však niekedy označuje len zamša.
Koža v širšom zmysle (u stavovcov) zahŕňa aj:
- a) vrstvu, ktorá je priamo pod zamšou, a ktorá obsahuje podkožný tuk, nazývanú podkožné väzivo/podkožie(lat. subcutis, tela subcutanea) alebo/a
- b) prídatné orgány kože, teda vlasy, chlpy, nechty, kožné žľazy (potná žľaza, mazová žľaza atď.), žľazy; potom je koža identická s pojmom krycia sústava
Koža človeka[upraviť | upraviť zdroj]
Koža je orgán pokrývajúci ľudské telo. Jej povrch je približne 1,5 až 2 m². Má veľa rôznych funkcií - ochrannú, termoregulačnú, senzorickú a imunitnú funkciu.
Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]
Najdôležitejšou je ochranná funkcia. Koža pôsobí ako ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela. Chráni pred vonkajšími vplyvmi fyzikálnymi (poranenie, slnečné žiarenie), chemickými aj biologickými (invázia mikroorganizmov).
Je aj zmyslovým (senzorickým) orgánom hmatu. Obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak, či svrbenie.
Koža hrá dôležitú úlohu v udržiavaní konštantnej telesnej teploty. Je schopná vylučovať rôzne látky z tela. Pôsobením ultrafialového žiarenia sa v koži aktivuje vitamín D. Podieľa sa na činnosti imunitného systému.
Povrch a hrúbka kože[upraviť | upraviť zdroj]
Koža dospelého človeka má povrch 1,5 až 2m2. Z toho na hlavu pripadá 11%, na trup 36%, na horné končatiny 23%, a na dolné končatiny 30% z celkovej plochy. Váži v priemere 3 kg čo je 1/10 celkovej hmotnosti tela. Hrúbka sa pohybuje od 0,5 mm do 5 mm. Na miestach kde je vystavená menšiemu tlaku či namáhaniu je koža tenšia a na miestach ktoré sú vystavené výsokej námahe a opotrebovaniu je koža hrubšia. Koža sa stenčuje aj determináciou veku.
Vplyv UV žiarenia na kožu[upraviť | upraviť zdroj]
UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Na vytvorenie potrebného množstva však postačuje niekoľko desiatok minút denne .[1] Nadmerné vystavovanie kože vplyvom slnečného žiarenia (UVA a UVB), vedie naopak k jej poškodeniu. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Jedným zo spôsobov, ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením.
Farba kože[upraviť | upraviť zdroj]
Farba kože závisí od pigmentu a hrúbky pokožky (pozri pokožka) a od stavu roztiahnutia ciev v zamši (pozri zamša).
Ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]
Oslabený imunitný systém sa môže prejaviť na koži rôznymi infekciami, ekzémami a inými symptómami.
Psoriáza - zrýchlená obmena buniek, čo má za následok odlupovanie kože a neestetický vzhľad.
Tetovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný článok: Tetovanie
Tetovanie je veľmi obľúbené v Tichomorí a v Afrike. V staroveku ho rozširovali Feničania po celom Stredomorí. Pre Rimanov bolo znakom otrokov a barbarov. Kresťanstvo a islam vystupovali proti nemu. V Afrike je dodnes veľmi obľúbené takzvané jazvové tetovanie. V súčasnosti je zas módnou záležitosťou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Keď je koža v ohrození [online]. . Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Koža
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koža
Wikislovník ponúka heslo Koža
