Krvný obeh

Krvný obeh u človeka – červenou sú označené tepny, modrou žily

Krvný obeh alebo cirkulácia krvi je pohyb krvi v organizme zabezpečovaný činnosťou srdca.

Malý (pľúcny) krvný obeh

Malý krvný obeh sa začína v pravej komore. Do nej priteká odkysličená krv z pravej predsiene. Z pravej komory vychádza pľúcnicový kmeň (truncus pulmonalis), ktorý sa rozvetvuje na pravú a ľavú pľúcnu tepnu. Tie vedú odkysličenú krv k pravým a ľavým pľúcam. Na začiatku pľúcnice sa nachádza polmesiačkovitá (semilunárna) chlopňa, ktorá zabezpečuje jednosmerný tok krvi z pravej komory do pľúcnice.

V pľúcnych kapilárach sa krv okysličí a je ďalej vedená štyrmi pľúcnymi žilami (z pravých aj ľavých pľúc vychádzajú po dve pľúcne žily) do ľavej predsiene srdca.

Veľký (telový) krvný obeh

Po naplnení ľavej predsiene okysličenou krvou z pľúc sa tlakom krvi otvorí dvojcípa chlopňa (mitrálna chlopňa) a krv prechádza do ľavej komory. Odtiaľ je vyvrhnutá do srdcovnice (aorty). Na jej začiatku sa tiež nachádza polmesiačikovitá chlopňa. Aorta sa otáča doľava dozadu k chrbtici a vytvára oblúk. Z oblúka aorty vystupujú smerom k hlave tri tepny: ramenohlavová tepna, ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Aorta potom pokračuje smerom nadol ako hrudníková aorta a ďalej ako brušná aorta, ktorá sa rozvetvuje na ďalšie menšie tepny, ktorými sa krv dostáva do kapilárnej siete.

V kapilárnej sieti dochádza k odovzdaniu kyslíka tkanivám výmenou za oxid uhličitý. Odkysličenú krv zbierajú žily z celého tela, ktoré sa spájajú do väčších a väčších ciev až nakoniec vytvárajú hornú a dolnú dutú žilu. Tie napokon ústia do pravej predsiene, kam privádzajú odkysličenú krv z celého organizmu.

Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu. Odkysličená krv sa zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do koronárneho splavu(sinus coronarius). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

Krvný obeh plodu

Krvný obeh plodu sa vyznačuje viacerými osobitosťami. Funkciu pľúc, t. j. okysličovanie krvi a odvádzanie oxidu uhličitého, zabezpečuje placenta. Z nej prúdi okysličená krv pupočnou žilou (vena umbilicalis). Časť okysličenej krvi sa privádza cez pečeňové riečisko do tela a zvyšok je odvádzaný žilami do pravej predsiene. Tu sa mieša okysličená a odkysličená krv, ktorá sem priteká dutými žilami. Časť krvi sa z pravej predsiene dostáva do ľavej predsiene cez otvor v predsieňovej priehradke. Zvyšok krvi potom prúdi do pravej komory a odtiaľ do pľúcnice. Krv z ľavého srdca a aj väčšina krvi z pľúcnice (prostredníctvom ductus arteriosus, spojky medzi pľúcnicou a srdcovnicou) sa napokon dostáva do srdcovnice, odkiaľ je odvádzaná pupočnými tepnami do placenty.

Po pôrode sa musí uzatvoriť otvor v predsieňovej priehradke a aj cievne spojky (napr. ductus arteriosus), ktoré zabezpečujú krvný obeh plodu. Ak sa tak nestane, dochádza po pôrode k tzv. obehovým skratom, t. j. krv neprúdi tým smerom, ktorým má, ale aj určitými odbočkami (napr. otvorom v predsieňovej priehradke z ľavej predsiene, kde je väčší tlak, do pravej predsiene alebo cez neuzavretú cievnu spojku zo srdcovnice do pľúcnice). Do pravej časti srdca potom prúdi viac krvi ako by malo a táto časť je potom preťažená. V neskorších štádiách sa môže skrat obrátiť a krv začne prúdiť z pravého srdca do ľavého. Do veľkého obehu sa dostáva veľké množstvo neokysličenej krvi, čo sa prejavuje modrastým sfarbením, najmä na perách a slizniciach – cyanóza.

Tlak krvi

Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, musí srdce pumpovať krv pod tlakom, aby sa zabezpečilo jej prúdenie. Tlak krvi pôsobí na steny ciev a spôsobuje ich pružné napätie.

Keďže srdce vyvrhuje krv v pulzoch, tlak krvi nie je stále rovnaký. Ovplyvňujú ho aj elastické vlastnosti tepien. Najvyšší tlak krvi v tepnách sa označuje ako systolický a dosahuje 14-16 kPa (100 – 120 mmHg). Najnižší tlak krvi v tepnách sa nazýva diastolický a jeho normálne hodnoty sú 8-11 kPa (60 – 80 mmHg). Tlak krvi meriame u človeka najčastejšie v ramennej tepne. Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvný obeh

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.