Levice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Levice

Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Nitriansky
Okres:	Levice
Región:	Tekov
Poloha:	48° 12' 59" s. š. 18° 36' 29" v. d.
Nadmorská výška:	163 m n.m.
Rozloha:	60,99 km²
Počet obyvateľov:	36 657 (1.4.2005)
Hustota obyvateľstva:	604 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
ŠÚJ:	{{{Kód}}}
EČV:	LV
PSČ:	934 01
Telefónna predvoľba:	0 36
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Levice nám. Hrdinov 1 934 01 Levice
Web:	www.levice.sk
E-mail:	primator@levice.sk
Telefón:	63 50 261
Fax:	63 06 901
Politika
Primátor:	Ing. Štefan Mišák (nezávislý)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Levice sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.

[upraviť] Polohopis

[upraviť] Časti mesta

Mestské časti: Čankov, Géňa, Horša, Kalinčiakovo, Krížny vrch, Ladislavov dvor, Malý Kiar, Nixbrod
Sídliská: Rybníky I, Rybníky II, Rybníky III, Rybníky V, Vinohrady
Ostatné časti: Cigánka, Nová osada
Osady: Čudo, Margita-Ilona, Márklyho majer

[upraviť] Ulice a námestia

V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia: 1. mája, 28. októbra, 29. augusta, A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B.S. Timravy, Bátovska cesta, Bernolákova, Brestová, Červenej armády, Čsl.armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I.Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Javorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M.R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražny rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P.Jilemníckeho, P.O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná

Mestom preteká žumpa a splašky

[upraviť] Vodné plochy

Pri meste sa nachádzajú Levické rybníky.

[upraviť] Symboly mesta

Hymna mesta Levice

[upraviť] Dejiny

Prvá listinná zmienka o troch osadách na území dnešných Levíc pochádza z roku 1156 a je zachovaná v odpise z roku 1347. Ostrihomský arcibiskup Martirius vysvätil kostol Sv. Michala v dedine Bratka, ktorý postavil komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným aj hnuteľným majetkom. Arcibiskup súčasne pričlenil k tomuto kostolu tri dediny, okrem Bratky aj dediny Levice (villa Leua) a Vitk. Je tu zmienka o osade hostí v Leviciach (villa Leua cum conventu hospitum ibidem commorantium). Hostia – cudzinci boli spravidla remeselníci a obchodníci, ranostredoveké Levice mali tak už v polovici 12. storočia dobré predpoklady rastu na remeselné a trhové stredisko. Z roku 1300 je druhá listinná zmienka o Leviciach v súvislosti s cestou, ktorá k nim viedla. V roku 1313 v listine kaločskej kapituly sa spomína kastelán Levického hradu Imrich Bečej (Emericus de Beche) aj ako tekovský župan. Roku 1318 v listine Matúša Čáka sa spomína ako kastelán Levického hradu komes Július z Topoľčianok. Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi. V roku 1330 - po atentáte na Karola Róberta, ktorý spáchal Felicián Zach, bolo celé atentátnikovo príbuzenstvo tvrdo potrestané. Pred Levickým hradom Imrich Bečej sťal Šebe, najstaršiu dcéru Felicána Zacha. V roku 1332 zoznamy pápežských desiatkov uvádzajú príjem levického farára Šalamúna z kostola Sv. Martina. Je to prvá zmienka o levickej farnosti, ktorá sem bola preložená z Bratky, čo naznačuje, že Levice už boli fakticky, aj keď nie právne, mestečkom. V roku 1388 kráľ Žigmund daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec ( Ladislaus de Saro), predkovi rodiny Levických. V roku 1388 sa prvý raz spomína právo vyberať mýto a týždenné trhy v Leviciach, čo je významným prvkom mestskosti. V tomto roku sa prvý raz spomína dedina Staré Levice (O Leua). Roku 1395 kráľ Žigmund definitívne udelil Levické hradné panstvo aj s mestečkom Levice Ladislavovi zo Šaroviec. Roku 1396 - syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc (de Leva). V roku 1428 - prvá zmienka, ktorá uvádza Levice už ako mestečko (castrum Leua vocatum et oppidum similiter Leua vocatum). Ako súčasť hradného panstva podliehali Levice kastelánovi Levického hradu. V roku 1434 husiti vypálili Levický hrad, pričom sa zničili tam uložené listiny. 28. decembra 1441 kráľ Vladislav I. udelil Ladislavovi Levickému právo raziť na Levickom hrade strieborné mince „na spôsob mesta Budína“. Z roku 1526 je prvá správa o prekvitajúcom vinohradníctve v mestečku Levice i v dedine Staré Levice. Levičania boli významnými dodávateľmi vína pre Banskú Štiavnicu. V roku 1529 - po zrade Žigmunda Levického kráľ Ferdinand I. skonfiškoval levické hradné panstvo a daroval ho svojej manželke Anne Jagellovskej. Roku 1537 - kráľ vrátil levické hradné panstvo Gabrielovi Levickému, ktorý stál na strane Habsburgovcov, a vymenoval ho zároveň za tekovského župana. V roku 1542 – po smrti Gabriela Levického sa majiteľom hradu stal Melchior Balaša, ktorý si zobral za manželku vdovu po Gabrielovi, Annu Turzovú. Roku 1544 - prvý turecký útok na Levice sa skončil vypálením mestečka. Hrad, ktorý bránil Melchior Balaša, sa útoku ubránil. Roku 1549 - potom ako v roku 1548 uhorský snem prijal prísne opatrenia proti Melchirovi Balašovi, pre jeho lúpežnú činnosť, začalo sa 22. apríla obliehanie Levického hradu cisárskym vojskom pod velením Mikuláša zo Salmu. Po niekoľkých týždňoch posádka hradu, vedená Tomášom Dócim, kapitulovala a časť jej príslušníkov bola pod hradom popravená. Mesto bolo počas bojov vypálené. V roku 1553 - po smrti Jána Levického († 12. september 1553), posledného príslušníka rodu Levických, pripadol hrad s celým panstvom späť kráľovi. Panovník sem dosadil vojenskú posádku, vymenoval hradného kapitána. Levice sa tak stali protitureckou pevnosťou, chrániacou prístup k banským mestám. V roku 1554 na panovníkov príkaz bol spísaný urbár levického hradného panstva. Mestečko Levice malo podľa neho 55 sedliackych usadlostí a desať rodín želiarov, jeden mlyn a mýtnu stanicu, v Starých Leviciach bolo 16 poddanských usadlostí a 15 rodín želiarov. Roku 1558 kráľ Ferdinand I. daroval Levický hrad spolu s panstvom Štefanovi Dobóovi, ktorý sa roku 1561 stal kapitánom protitureckej pevnosti Levice a zároveň aj tekovským županom. Roku 1571 František Dobó, od roku 1567 kapitán Levického hradu a od roku 1574 župan Tekovskej stolice, dal na hradnom nádvorí vybudovať Dobóovský kaštieľ a previesť renesančné stavebné úpravy. 1. septembra 1578 turecké vojsko prepadlo a vypálilo tzv. dolné mesto a mnohých obyvateľov zajalo. Ďalší turecký útok proti Leviciam odrazila levická posádka v Roku 1587. Roku 1602 po vymretí rodu Dobóovcov sa stal majiteľom Levického hradu a hradného panstva protestant Sigfried Kolonič. Zomrel zadĺžený v Roku 1623, preto 15 rokov ležal nepochovaný na Levickom hrade. Roku 1604 z tohoto Roku pochádza prvá známa pečať mestečka Levice. Roku 1605 na jar bolo mesto vypálené kuruckým veliteľom Františkom Rhédeyim. Roku 1613 Turci od základu vypálili osadu Staré Levice (Ó Leva), ktorá už nikdy nebola obnovená. Roku 1620 v Leviciach existovalo kalvínske gymnázium. V tomto Roku v meste existoval už prvý písomne doložený čižmársky cech, ktorého artikuly boli vydané r. 1629. Roku 1635 v rámci dobudovania opevnenia Levíc boli vonkajšie hradby spojené s mestskými hradbami do spoločného obranného systému s hradom. Roku 1636 donačnou listinou Ferdinand III. daroval Levický hrad, hradné panstvo a mesto svojmu synovi Ferdinandovi. Roku 1640 majiteľom hradu i mesta sa stal rod Csáky. Dedičným hradným kapitánom bol v tom období gróf Ladislav Csáky a po ňom jeho syn Pavol, ktorý zomrel v r. 1680. Roku 1663 2. novembra obsadili mesto a hrad Turci. Roku 1663-1664 turecký cestovateľ Evlija Čelebi navštívil Levice a v jeho diele Kniha ciest sa zachoval popis mesta a hradu Levice. Roku 1664 12. júna cisárska armáda oslobodila mesto a hrad Levice spod tureckej okupácie. 19. júla v bitke pri Leviciach cisárske vojská pod velením generála Louisa Raduita de Souches porazili Turkov. V boji padol Štefan Koháry, hlavný kapitán banských miest a župan Hontianskej stolice. Roku 1667 v písomných prameňoch sa spomína Cigánska ulica, avšak rómski obyvatelia tu boli už o niekoľko desaťročí skôr, živili sa obchodom s koňmi a kováčstvom. Roku 1675 v meste bol založený františkánsky kláštor a kostol Sv. Jozefa. Roku 1690 Levický hrad, mesto a hradné panstvo získal od panovníka knieža Pavol Eszterházy. Roku 1699 z Levického hradu odišla kráľovská vojenská posádka, čím hrad stratil charakter protitureckej pevnosti. Roku 1703 17. septembra dobyl mesto kurucký velietľ Ladislav Očkaj, ktorý tu mal aj svadbu s Ilonou Tisza. 31. októbra dobyli naspäť hrad s mestom cisárski vojaci, mesto vyrabovali a vypálili. Roku 1705 3. januára sa v Leviciach uskutočnila vojenská poradu Františka II. Rákóciho s jeho kuruckými veliteľmi. Roku 1708 1709 kurucký generál Mikuláš Berčéni prepustil Levický hrad cisárskemu vojsku. Pri ústupe z Levíc veliteľ kurucov Ján Bottyán dal zapáliť pracháreň a zdemolovať hrad. Roku 1709 – 1710 v meste a na okolí vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.

[upraviť] Politika

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

[upraviť] Volebné obdobie 2006-2010

Primátor mesta: Ing. Štefan Mišák

Poslanci mestského zastupiteľstva:

MUDr. Ján Antolík (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
Ing. Alexander Bačík (SMER, SNS, SF, HZD)
Mgr. Martin Bátovský (SMER, SNS, SF, HZD)
Daniela Bognárová (SMER, SNS, SF, HZD)
MUDr. Gabriel Földi (nezávislý)
MUDr. Alena Frtúsová (SMER, SNS, SF, HZD)
Bc. Martina Gašparová (SMER, SNS, SF, HZD)
Ing. Ladislav Kisely (nezávislý)
PaedDr. Lenka Kluchová (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
Mgr. Ján Koštrna (SMER, SNS, SF, HZD)
Mgr. Peter Kriška (OKS)
RNDr. Ján Krtík (SMER, SNS, SF, HZD)
Ing. Jozef Kubala (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
Mgr. Mária Kuriačková (nezávislý)
MUDr. Ján Medovarský (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
PaedDr. Juraj Precechtel (nezávislý)
PhDr. Roman Salinka (nezávislý)
MUDr. Eugen Schweier (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
MUDr. Mikuláš Schweier (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
Ing. Richard Strákoš (nezávislý)
Ing. Erika Sulinová (ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK-MKP)
MUDr. Peter Špánitz (SMER, SNS, SF, HZD)
Ing. Igor Varga (KDH)
Mgr. Beáta Vrábelová (SMER, SNS, SF, HZD)

[upraviť] Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2001
Slováci	84,8%
Maďari	12,2%
Česi	1%
Rómovia	0,4%

Obyvateľstvo podľa vierovyznania
Rímskokatolíci	58,8%
Evanjelici	7,5%
Gréckokatolíci	0,3%
bez vyznania	22,8%
nezistené	3,4%

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

Zrúcanina levického hradu

[upraviť] Hudba

Významné hudobné festivaly, World & Etno Fest (každý rok na prelome júna a júla) a Jazz & Blues Fest (každý rok 2. novembrový víkend). Hudobný cyklus s názvom "Blues.LV" (pravidelné koncerty prevažne z oblasti jazzu, blues a podobných žánrov)

[upraviť] Stavby

priemyslený park Géňa

[upraviť] Pamiatky

Levický hrad
Kostoly:
- rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780
- rímskokatolícky kostol sv. Jozefa z roku 1675
- kalvínsky kostol z roku 1785
- klasicistický evanjelický kostol z roku 1789
synagóga z roku 1857

[upraviť] Pomníky

Pomník obetiam druhej svetovej vojny na Námestí hrdinov
Socha Milana Rastislava Štefánika - park
Pamätná busta Ľudovíta Štúra - na ulici Ľudovíta Štúra

[upraviť] Parky

Levický park
Park M.R.Štefánika

[upraviť] Šport

V meste sa nachádza zimný štadión, futbalový štadión, mestská plaváreň a športová hala

[upraviť] Pravidelné podujatia

Levické divadelné dni - prehliadka ochotníckych divadelných súborov
Levické hradné slávnosti
Levické poľovnícke dni
World & Etno Fest LEVICE
Jazz & Blues Fest LEVICE
Levický jarmok
Margiťák - v areáli kúpaliska Margita - Ilona
Rybací piknik

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Školstvo

[upraviť] Stredné školy

Gymnázium Andreja Vrábla
Stredná priemyselná škola Levice
Združená stredná škola odevná
Združená stredná škola obchodu a služieb
Stredná poľnohospodárska škola
Obchodná akadémia
Pedagogická a sociálna akadémia
Stredné odborné učilište
Cirkevné gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským
Gymnázium sv.Vincenta de Paul
Súkromná Stredná Odborná Škola ANIMUS Levice

[upraviť] Osobnosti

Vladimír Durdík st. - slovenský herec
Imrich Karvaš - slovenský národohospodár
Magda Paveleková- slovenská herečka
Richard Petruška - basketbalista
Zlatica Puškárová - televízna moderátorka
Lajos Grendel, spisovateľ, jeho syn Gábor Grendel pôsobí v TV Markíza

[upraviť] Partnerské mestá

Rtiščevo (Rusko) - 5.septembra 1984 s cieľom upevnenia družby medzi mestami Rtiščevo a Levice, a na počesť 40. výročia SNP bola ulica "Парковский переулок" premenovaná na ulicu Levice (Левице).
Ruda Śląska - od roku 2000
Skierniewice - od roku 2004
Náměšť na Hané - od roku 2004
Boskovice - od roku 2008

[upraviť] Pozri aj

Zoznam ulíc a námestí v Leviciach

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levice

[upraviť] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Levice (4+86)

31.12.2003