Liberálna strana (Maďarsko)
| Liberálna strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1. marec 1875 |
| Rozpustenie | 11. apríl 1906 |
| Predseda | Koloman Tisa Štefan Gorove Gustáv Vizsolyi Frigyes Podmaniczky |
| Najviac poslancov | 333 (1875) |
| Ideológie | Klasický liberalizmus |
Liberálna strana (maď. Szabadelvű Párt, aj Slobodomyseľná strana) bola uhorská politická strana v období dualizmu. Počas svojej existencie vyhrala všetky voľby okrem roku 1905 a v krajine vládla asi 30 rokov. Jej pokles vyústil do vážnej vnútropolitickej krízy, ktorá trvala rok a pol, a následne strana zanikla.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Strana vznikla vo februári 1875 zlúčením Deákovej strany na čele s Františkom Deákom a Strany ľavého stredu na čele s Kolomanom Tisom. Prvým predsedom tejto strany sa stal Koloman Tisa.
Vládnuca strana[upraviť | upraviť zdroj]
Ako víťazná strana volieb v roku 1875 (kde strana získala 80,43% kresiel a 333 kresiel zo 414) mohla strana zostaviť svoju prvú vládu pod vedením Bélu Wenckheima, ktorá však nemala dlhé trvanie a v októbri toho roku rezignovala. Namiesto toho vtedajší predseda strany Koloman Tisa zostavil vlastnú vládu, ktorá bola odvtedy najúspešnejšou svojho druhu; víťazom štyroch po sebe nasledujúcich volieb, bola pri moci bez prerušenia od roku 1875 do roku 1890. Keď bol Tisa vymenovaný v roku 1875 za premiéra, na jeho miesto predsedu strany nastúpil Štefan Gorove. Na jednej strane bol Tisa mužom kompromisov, na druhej strane však vyžadoval od svojich straníckych súdruhov železnú disciplínu a chcel vedieť všetko od všetkých, nad ktorými mal kontrolu.
V roku 1876 prebehla komplexná administratívna reorganizácia Uhorska; počas župného vyrovnania v roku 1876 bolo celé územie krajiny reorganizované do 65 žúp, čím boli zrušené všetky predchádzajúce (kraje, stolice, okresy atď.) administratívne jednotky, formy a zvyky, čím sa súčasne zjednotili. Administratívna reforma vzbudila hnev sedmohradských Sasov, keďže zrušila hranice Sedmohradska (a prakticky zrušila jeho územnú a kultúrnu autonómiu) a podnietila Sasov na vytvorenie Saskej ľudovej strany.
V roku 1880, v zápale ďalších debát o administratívnych reformách, odstúpil aj Béla Grünwald, jeden z najuznávanejších právnikov Liberálnej strany, a pridal sa k umiernenej opozícii.
Vo voľbách v roku 1881 sa vládnuca strana ešte viac oslabila, aj keď tentoraz stratila iba štyri kreslá, čím naďalej tvorila absolútnu väčšinu (56,90%) v uhorskom sneme.
V súvislosti s Tiszaeszlárovým sporom strana odsúdila antisemitské obvinenia a vláda tiež použila na potlačenie nálady armádu. V dôsledku súdneho sporu sa ku Krajinskej antisemitskej strane (Országos Antiszemita Párt), ktorá vznikla koncom roku 1883, pripojili niektoré liberálne strany v parlamente i mimo neho, rovnako ako ďalšie strany.
Vo voľbách v roku 1884 strana získala o jedno kreslo menej ako v minulých voľbách, nadpolovičná väčšina (56,52%) však zostala.
V 90. rokoch 19. storočia sa začala odluka cirkvi od štátu. Bol zavedený občiansky sobáš, právne uznanie izraelského náboženstva, posilnenie a legalizácia slobodného náboženstva a mnoho ďalších náboženských reforiem. Opatrenia vyvolali vážne protesty medzi maďarskou katolíckou cirkvou a hlboko veriacimi politikmi a ľuďmi, vrátane Katolíckej ľudovej strany, ktorá vznikla na podnet Ottokára Prohászku koncom roku 1894, a niektorí poslanci na protest vystúpili z liberálnej strany.
V roku 1889 bol Fridrich Podmanický zvolený do funkcie predsedu strany, ktorú zastával až do jej zániku.
Výsledky volieb do uhorského snemu[upraviť | upraviť zdroj]
| Voľby | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| 1875 | 333 | 80,43% | vo vláde |
| 1878 | 239 | 58% | vo vláde |
| 1881 | 235 | 57% | vo vláde |
| 1884 | 234 | 56,52% | vo vláde |
| 1887 | 263 | 63% | vo vláde |
| 1892 | 243 | 58,84% | vo vláde |
| 1896 | 290 | 70,21% | vo vláde |
| 1901 | 277 | 67,07% | vo vláde |
| 1905 | 159 | 38,5% | opozícia |
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Jónás Károly: Pártpanoptikum: 35 választás, 256 párt Magyarországon : 1848-1990 (Bp., 1990., ISBN 963 8035 01 3)
- Pesti Sándor: Pártfegyelem a dualizmus kori Magyarországon, Századvég, 14. szám
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Szabadelvű Párt na maďarskej Wikipédii.