Literárny dokument
Literárny dokument je pamiatka, ktoré buď nesie literárny záznam - čiže nielen samotný text, ale aj jeho hlasové a iné vyjadrenie – audiovizuálna interpretácia, alebo pamiatka, ktorá sa vzťahuje na literatúru – na jej vznik, zverejňovanie a pôsobenie.
Pod pojmom literárne dokumenty rozumieme pamiatky, ktoré existujú v podobách záznamov - fixovania a interpretovania obsahov. Delíme ich na:
- písomnosti - fixované texty, manuskripty (rukopisy a typografiky), tlač.
- audiovizuálne - videofonické skriptúry (zvukopisné - fóniky (magnetopásky a gramoplatne) a pohybovoobrazné - filmy (kinetiky a ekraniky))
V múzeách majú mať tieto dokumenty využitie ako predmety. Potvrdzujú to špeciálne múzeá písma, knihy a tlače, ako aj literárne múzeá, ktoré sledujú estetické zretele obsahu a procesy zrodu a prenikania hodnôt v spoločenskom zaradení.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- CHOVAN, J. (a Kováč, M. A.): Sieť a združovanie slovenských literárnych múzeí a pamätných izieb. In: Literárnomúzejný letopis 1974. Martin 1975.
- KOVÁČ, M. A.: Úvod do literárnej muzeológie. Martin 1982, 200 s.
|
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
