Luna 10
| 1966-027A – Luna 10 | |
|---|---|
 Mesačná sonda Luna 10 |
|
| Prevádzkovateľ: | ZSSR, OKB-1 |
| Výrobca: | ZSSR, OKB Lavočkina |
| Typ misie: | mesačná sonda |
| Dátum štartu: | 31. marec 1966, 10:46 UT |
| Kozmodróm: | Bajkonur |
| Nosná raketa: | Molnija-M |
| NSSDC ID: | 1966-027A |
| Hmotnosť: | 1597 kg |
| uprav | |
Luna 10 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá sa v roku 1966 stala prvou umelou družicou Mesiaca.
Sonda typu E-6S bola vyrobená v konštrukčnej kancelarii OKB Lavočkina a mala 1597 kg. Základom jej konštrukcie je guľová nádrž s okysličovadlom, na ktorej je umiestnená nádrž s palivom a brzdiaci raketový motor. V prednej časti sondy je umiestnené hermeticky uzavreté valcovité puzdro o veľkosti 0.9 × 1.5 m, ktoré obsahovalo vedecké prístroje pre meranie kozmického žiarenia v blízkosti Mesiaca, jeho magnetického poľa, či detektor mikrometeoroidov, neobsahovala však fotografické prístroje.
Sonda štartovala z kozmodrómu Bajkonur 31. marca 1966 pomocou rakety Molnija-M, ktorá ju dopravila na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme vo výške približne 200 km. Následne bola sonda navedená na translunárnu dráhu a 3. apríla ako prvá umelá družica v histórii zakotvila pomocou brzdiaceho motora na selenocentrickej obežnej dráhe vo výške 350 × 1017 km nad povrchom Mesiaca. Po ukončení brzdiaceho manévru sa od hlavného telesa sondy oddelilo valcové puzdro s vedeckou aparatúrou a začalo plniť vedeckú činnosť letu.
Sonda ukončila svoju činnosť po 56 dňoch letu a 460 obehoch Mesiaca kvôli vybitiu chemických batérii. Okrem vedeckých údajov odvysielala na Zem pri príležitosti zjazdu Komunistickej strany ZSSR aj Internacionálu.
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||||
