Lunar Orbiter 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
1966-073A – Lunar Orbiter 1
Lunar orbiter 1 (large).jpg
Prevádzkovateľ: USA, NASA
Výrobca: Boeing
Typ misie: lunárna sonda
Družica: Mesiaca
Dátum vstupu na orbitu: 14. august 1966 15:34 UTC
Dátum štartu: 10. august 1966 19:26:00 UTC
Kozmodróm: Eastern Test Range
Nosná raketa: Atlas/Agena
Zánik: 29. október 1966
NSSDC ID: 1966-073A Space 40
Kat. číslo: 2394
Hmotnosť: 386 kg
uprav

Lunar Orbiter 1 bola umelá družica Mesiaca, vyslaná agentúrou NASA v roku 1966. V katalógu COSPAR dostala označenie 1966-073A. Úlohou družice bolo uskutočniť podrobnú fotodokumentáciu povrchu Mesiaca.

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca. Jej váha bola 386 kg. Okrem iného bola vybavená brzdiacim motorom a fotografickým systémom. Dva objektívy umožňovali snímať detaily s veľkosťou 1 metra z výšky 80 km. Na 70mm film sa zmestilo 200 dvojexpozícií, ktoré boli rádiovou cestou odosielané na Zem.

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda s raketou Atlas/Agena D odštartovala 10. augusta 1966 z kozmodrómu Eastern Test Range na Floride v USA. Po štarte bola sonda navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorá bola postupne vďaka motorom zmenená, takže 14. augusta obiehala Mesiac vo výške 189 – 1 868 km a o štyri dni neskôr začala snímkovať prvú sériu. Dňa 18. augusta bola dráha pozmenená a bolo tak možné začať ďalšie fotografovanie, tentokrát miest uvažovaných ako ciele pripravovaných misií Apolla. Sonda taktiež vyhotovila z tejto vzdialenosti snímky Zeme. K zmene parametrov obežnej dráhy došlo tiež 25. augusta a z tejto dráhy boli na Zem odoslané posledné snímky.

Okrem fotografovania sonda uskutočňovala meranie radiácie a koncentrácie mikrometeoritov.

Dva mesiace po štarte, dňa 29. októbra 1966, keď už sonde dochádzalo palivo pre uskutočňovanie zmien dráhy a orientácie, bol naposledy na 97 sekúnd zapálený brzdiaci motor a sonda po 527 obehoch skončila pádom na povrch Mesiaca.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petr Lála, Antonín Vítek (1982). Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha: Mladá fronta.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]