Ménofilos (syn Ménogena)
Ménofilos (starogr. Μηνόϕιλος) bol grécky sochár v 1. stor. pred Kr.[1][2]
Sochár Ménofilos, syn Ménogena (zrejme z Pergamonu), pôsobil približne v polovici 1. stor. pred Kr. Jeho autorský podpis je uvedený na poškodenom podstavci, ktorý bol kedysi základňou sochy rímskeho politika Lucia Antonia (mladšieho brata Marca Antonia[3]),[4] zasvätenej v roku 50/9 pred Kr.[5] Podstavec sa našiel na mieste starogréckeho gymnasionu počas vykopávok nemeckých archeológov v Pergamone v rokoch 1878 až 1880.[2][6]
| ὁ δῆμ̣ος [ἐτίμησεν] Λεύκιον Ἀντώ[ν]ιον Μ[αάρκου υἱόν, ἀντι]- ταμίαν καὶ ἀντιστ̣ράτη[γον, τὸν πάτρω]- να καὶ σωτῆρα, δικαιοδοτ[οῦντα κατὰ τὴν] ἐπαρχείαν καθαρῶς καὶ δη̣[μοτικῶς καὶ] ὁσίως. Μηνόφιλος Μηνογένου ἐπόει. |
Ľudia si ctili Lucia Antonia, syna Marca, kvestora propraetora, patróna a spasiteľa ktorý v provincii vykonal spravodlivosť, neúplatne s láskou k ľudu a spravodlivo (zbožne). Ménofilos syn Ménogena to zhotovil. [5][7][8] |
Hranatými zátvorkami je v starogréckom texte (dopĺňajú sa tak zvyčajne medzery (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené[9]) doplnený chýbajúci text, keďže z podstavca chýba pravý horný roh.[6]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 611.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menophilos 2 [1]
- ↑ Lothar Mundt. Ibrahim (Bassa), Cleopatra (Erst- und Zweitfassung). Berlin : Walter de Gruyter, 2008. ISBN 978-31-1021-097-2. S. 990.
- ↑ Gisela Marie Augusta Richter. Three Critical Periods in Greek Sculpture. Oxford : Clarendon Press, 1951. S. 55.
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, Regions: Asia Minor: Mysia [Kaïkos], Pergamon IvP II 410 [2]
- ↑ a b Emanuel Loewy. Inschriften griechischer Bildhauer. Leipzig : Teubner, 1885. S. 198.
- ↑ John Ma. Statues and Cities: Honorific Portraits and Civic Identity in the Hellenistic World. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9966-891-5. S. 32.
- ↑ Claude Eilers. Roman Patrons of Greek Cities. Oxford : OUP Oxford, 2002. ISBN 978-01-9155-451-3. S. 225.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.