Mačka zdivená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zdivená mačka so zastrihnutým uchom, čo naznačuje, že bola vykastrovaná v programe pasca-kastrácia-návrat

Zdivená mačka alebo pouličná mačka je mačka domáca - Felis silvestris catus - ktorá je zdivená od narodenia alebo v dôsledku opustenia. Vyhýba sa kontaktu s človekom, môže sa voľne množiť a stať sa škodlivým predátorom voľne žijúcich zvierat v prirodzenom prostredí.

Ochranári ich považujú za jeden z najhorších invazívnych druhov na zemi. Rozšírené pokusy o kontrolu zdivených mačiek nepostačujú, aby sa zmiernil ich veľký vplyv.

Niektoré skupiny na ochranu práv zvierat presadzujú programy odchytu, kastrácie a následného vypustenia (TNR), aby sa zabránilo ďalšiemu rozmnožovaniu mačiek. Vedecké dôkazy však ukázali, že program nie je účinný pri zabraňovaní rastu populácie zdivených mačiek.

Zdivené mačky môžu žiť vonku v kolóniách, ktoré obhajcovia práv zvierat považujú za riadené kolónie, ak im ľudia poskytujú pravidelnú stravu a starostlivosť.

Aktivisti, ktorí sa snažia o akceptáciu mačiek zdivených, sa snažia zmeniť ich názov na komunitné mačky. Biológovia reagujú, že tento nový termín je eufemistický a odvádza pozornosť od skutočnosti, že zdivené mačky sú environmentálnym problémom; pomenovanie nesie tiež konotácie, ktoré falošne naznačujú, že tieto mačky žijú so súhlasom komunít, a že verejnosť má morálnu povinnosť poskytnúť im starostlivosť. Štúdie ukázali, že verejnosť nepodporuje veľký počet voľne žijúcich mačiek zdivených, ale názvy týchto mačiek majú istý vplyv na úroveň akceptácie programov na ich reguláciu.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Zdivené mačky v Largo di Torre Argentina, Rím . Foto Paolo Monti, 1969.

Význam pojmu zdivená sa v jednotlivých krajinách líši a niekedy sa používa ako synonymum pre túlavú mačku. Mačky, ktoré sa zatúlajú zo svojich domovov, sa môžu stať pouličnými mačkami a pouličné mačky, ktoré žili nejaký čas vo voľnej prírode, sa môžu stať mačkami zdivenými.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mačky boli v starovekom Egypte uctievané vďaka tomu, že zabíjali hlodavcov a jedovatých hadov. Pôvodným dôvodom domestikácie mačiek mohla byť potreba zabrániť hlodavcom v konzumácii alebo kontaminácii obilnín uskladnených na neskoršiu ľudskú spotrebu. Predpokladá sa, že mačky sa rozšírili do veľkej časti sveta práve z Egypta. Vedci sa nezhodujú v tom, či boli mačky domestikované v starovekom Egypte, alebo ich tam doviezli až po domestikácii. Fenickí obchodníci ich priniesli do Európy na kontrolu populácie potkanov a mnísi ich priniesli do Ázie. K rozšíreniu mačiek prispeli aj rímske vojská, ktoré ich nakoniec priniesli do Británie. Odvtedy sa mačky naďalej dovážali do nových krajín, často námorníkmi alebo osadníkmi. Predpokladá sa, že mačky boli do Austrálie dovezené v 17. storočí holandskými námorníkmi, ktorých niektoré lode stroskotali alebo koncom 18. storočia anglickými osadníkmi. Tieto domestikované mačky začali vytvárať zdivené populácie po tom, ako ich potomstvo začalo žiť mimo kontaktu s ľuďmi.

Správanie a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré prejavy správania mačiek zdivených sú bežne pozorované, ale na dominantných prejavoch sa veterinári, záchranári a výskumníci nezhodujú. Vo voľne žijúcom prostredí sa zdivené mačky vyhýbajú ľuďom, nedovolia, aby došlo ku ľudskému kontaktu, a keď môžu, cúvnu alebo utečú. Ak sú chytené do pasce, syčia, vrčia, ukazujú zuby alebo sa oháňajú. Pred ľuďmi zostávajú pomerne skryté a nepribližujú sa k nim, hoci niektoré sa postupne zžívajú s ľuďmi, ktorí ich pravidelne kŕmia.

Väčšina zdivených mačiek má malé teritóriá, hoci niektoré sú kočovné a cestujú na veľké vzdialenosti. Teritóriá samcov mačiek zdivených, ktoré sú vo všeobecnosti dva- až trikrát väčšie ako teritóriá samíc, majú v priemere menej ako 10 hektárov, ale môžu sa pohybovať od takmer 300 hektárov po menej ako 1 hektár. Tieto rozdiely sú často spôsobené obdobím rozmnožovania, prístupom k samiciam, tým, či je mačka kastrovaná, vekom, dennou dobou a dostupnosťou koristi.

Kolónie[upraviť | upraviť zdroj]

Kolónia zdivených mačiek

Zdivené mačky často žijú v skupinách nazývaných kolónie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti zdrojov potravy a úkrytov. Výskumníci sa nezhodujú v názore na existenciu, rozsah a štruktúru dominančnej hierarchie medzi zdivenými mačkami v kolóniách. V kolóniách boli pozorované rôzne typy hierarchií vrátane despotickej a lineárnej hierarchie. Niektoré kolónie sú organizované do zložitejších štruktúr, ako sú relatívne hierarchie, kde sa sociálny status jednotlivých mačiek mení v závislosti od miesta, dennej doby alebo činnosti, ktorej sa mačky venujú, najmä od kŕmenia a párenia.

O „riadenú kolóniu" sa starajú ľudia, ktorí mačkám zabezpečujú potravu a vodu, poskytujú im prístrešie a veterinárnu starostlivosť, realizujú programy na odchyt zdivených mačiek, hľadajú náhradné domovy pre mačky, ktoré možno socializovať na prípadnú adopciu, a vzdelávajú ľudí v okolí.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gato cimarrón na španielskej Wikipédii.