Magdeburské pologule

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Magdeburské pologule (1-laná, 2-drevené tyče, 3-tesnenie (olejom napustená koža), 4-vývod s kohútom pre vyčerpanie, 5- kruh pre upevnenie lana)

Nemecký fyzik Otto von Guericke, starosta mesta Magdeburgu, v roku 1654 predviedol dramatický experiment, v ktorom ukázal silu vákua a dokázal existenciu atmosféry Zeme. Guericke spojil dve duté medené pologule s úchytmi o priemere 51 cm (Magdeburské pologule) a zo vzniknutej dutiny vypumpoval vzduch. Potom nechal zapriahnuť ku každej pologuli 4 páry koní a ukazoval, že ani 16 koní nie je schopných od seba pologule oddeliť. Potom, čo nechal do dutiny opäť vniknúť vzduch, sa od seba obe pologule oddelili samovoľne.

Týmto pokusom Guericke vyvrátil hypotézu nazývanú horror vacui. Preukázal, že obe pologule neboli k sebe pevne pripútané vzduchoprázdnom, ale že pologule držal pri sebe tlak okolitého vzduchu.

Priebeh Guerickovho experimentu

Pokus bol veľmi efektný. Pravdou ale je, že aj keď diváci videli celkom 8 párov koní, ktoré sa snažia oddeliť pologule od seba, v skutočnosti sila ťahu zodpovedala iba 4 párom koní. Pokiaľ by mala byť vyvinutá sila 8 párov, musela by jedna pologuľa byť ukotvená k nejakému pevnému bodu (napr. stene).