Maharadža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Maharadža (-slovenský kodifikovaný tvar) alebo mahárádža alebo mahárádžah (sanskritský kmeň: महाराज - mahárádža; sanskritský nominatív: mahárádžah; doslova „veľký kráľ“) bol titul dedičných panovníkov v Indii. Ženský ekvivalent bol mahárádžňí (sanskr., महाराज्ञी)/mahárání (hinds., महारानी).

Počas britskej koloniálnej nadvlády bola India rozdelená na tzv. kniežacie štáty (angl. princely states) s obmedzenou autonómiou pod vládou domorodého panovníka, tzv. radžu alebo maharadžu, prípadne sultána. Týchto asi 600 kniežacích štátov zaberalo asi 2/3 územia Indie. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1947 prišli tieto kniežacie štáty o svoju autonómiu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maharadscha na nemeckej Wikipédii.