Mandľový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mandľové štíty na tapisérii z Bayeux

Mandľový štít je typ štítu z obdobia raného a vrcholného stredoveku, t. j. zhruba od konca 10. storočia až po 12. storočie. Názov dostal podľa svojho tvaru, ktorý pripomína mandľu či prevrátenú kvapku.

Najznámejšie vyobrazenia mandľového štitu sú na tapisérii z Bayeux, ktorá popisuje normanskú inváziu do Anglicka v roku 1066. Vďaka tomuto vyobrazeniu sa mandľový štít hojne označuje aj ako normanský štít, napriek tomu, že bol rozšírený po celej Európe. Mandľový štít bol rozšírený aj v Byzantskej ríši, avšak predpokladá sa, že tento druh štítu vymysleli Grécki zbrojári priebežne s európanmi, avšak nezávisle od nich.

História a použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že vznikol vývojom z okrúhleho štítu. Svoju popularitu u profesionálnych vojakov nadobudol najmä vďaka tomu, že svojím tvarom chránil okrem torza aj vysunutú nohu vojaka, či už pešiaka alebo jazdca, pri boji zblízka.

v priebehu 12. storočia sa tvar štítu vyvíjal, vrch sa zmenil z pôvodne oblého na rovný, i keď ešte so zaoblenými rohmi a zároveň sa štít zmenšoval. V 13. storočí je už rozšírenejší gotický štít.

Mandľový štít bol na začiatku svojej éry najrozšírenejší medzi jazdcami. Štít kompletne chránil jazdca z ľavej strany, v prípade útoku sprava musel jazdec manévrovať tak, aby dostal útočníka na svoju ľavú stranu, prípadne sa brániť zbraňou. Postupne prechádzal do výzbroje ťažkoodenej pechoty, zriedkavejšie aj ľahkoodencov.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Výška mandľového štítu bola v rozpätí 100 – 150 cm, kryjúc bojovníka od ramena až k priehlavku. Štít bol vyrobený z drevených dosiek spojených tmelom a potiahnutý kožou alebo plátnom. Dosky boli väčšinou poskladané tak, aby sa docielilo vypuklosti štítu, čo prispievalo k lepšej ochrane majiteľa; existujú však aj štíty, ktoré boli rovné. Okraje štítu bývali spevnené kožou alebo vzácnejšie kovom. Štít bojovník držal pomocou koženého úchopu, prípadne páru skrížených remeňov z vnútornej strany. Ďalší dlší remeň slúžil na zavesenie cez rameno pre odľahčenie váhy. Z vonkajšej strany boli staršie typy štítov osadené puklicami, prípadne kovovými pásmi na spevnenie. Prakticky všetky dochované štíty boli maľované a zdobené mytologickými alebo zvieracími motívmi, prípadne geometrickými tvarmi.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]