Markos Aurélios Silvanos

Markos Aurélios Silvanos (starogr. Μάρκος Αὐρηλίος Σιλβανος) bol starogrécky trubač.^[1]

M. Aurélius Silvanos, trubač (σαλπικτής - salpiktés) z egyptského Hermopolisu, bol mnohonásobným víťazom súťaže trubačov (bola to dlhá, rovná bronzová trúba salpinx^[2]). Pripomína to Oxyrhynský papyrus BGU IV 1074, objavený v archeologickej lokalite staroegyptského mesta Oxyrhynchos. Tento dokument, datovaný do roku 275, je inak žiadosťou istého Apollodidymosa na oxyrhynské orgány o registráciu výsad, na ktoré má nárok, pretože bol prijatý do ekumenickej synody (cechu?) dionýzskych umelcov. Priložené sú i kópie úryvkov z cisárskych listov a ediktov týkajúcich sa privilégií synody umelcov, ako aj list zo samotnej synody.^[3] Boli to privilégiá udeľované vynikajúcim umelcom (technitským spolkom, hercom alebo športovcom účinkujúcim na hrách) už rímskym cisárom Augustom a opakovane potvrdené aj neskoršími cisármi (i v období Severovcov).^[4]

Na tomto papyrusovom svitku je uvedené (v 22. a 23. riadku), že Silvanos v súťaži trubačov zvíťazil na kapitolských hrách, 3-krát na pýthijských hrách, 10-krát na olympijských hrách (možno na olympijských hrách v Alexandrii^[5]), bol tiež 12-násobný víťaz hier Aktia, 3-násobný víťaz hier Asklépieia a víťaz nemejských hier. Taliansky historik Luigi Moretti nezaradil Silvana do svojho zoznamu olympijských víťazov, pretože si nebol istý, či tu išlo o olympijské hry z Pisy (Pisa alebo Pisatis bola oblasť v Elide, kde sa nachádzala Olympia^[6]), alebo o menej významné egyptské olympiády.^[1]

Za vlády cisárov Galliena a Aureliana (t. j. v rokoch 235 až 275) mali právo usporadúvať posvätné hry aj egyptské mestá, a to napr. Alexandria olympijské hry, Antinoupolis Antinoeie, Panopolis Paneie, Antinoupolis a Oxyrhynchos Kapitolie.^[7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 148.
↑ Victor Davis Hanson. Hoplites: The Classical Greek Battle Experience. Frankfurt am Main : London, 2002. ISBN 978-11-3496-191-7. S. 112.
↑ Oxyrhynchos Papyrus, BGU IV 1074 [1][2]
↑ Monika Schuol. Augustus und die Juden. Frankfurt am Main : Verlag Antike, 2007. ISBN 978-39-3803-216-9. S. 99.
↑ Nikephoros. Hildesheim : Weidmann, 1994. ISBN 978-36-1500-174-7. S. 152.
↑ ARSP. Beiheft. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1990. ISBN 978-35-15056-13-7. S. 233.
↑ Sofie Remijsen. The End of Greek Athletics in Late Antiquity. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0705-078-5. S. 115.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam olympijských víťazov staroveku

[Luigi_Moretti,_148-1] Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 148.

[:112-2] Victor Davis Hanson. Hoplites: The Classical Greek Battle Experience. Frankfurt am Main : London, 2002. ISBN 978-11-3496-191-7. S. 112.

[:1-3] Oxyrhynchos Papyrus, BGU IV 1074 [1][2]

[:99-4] Monika Schuol. Augustus und die Juden. Frankfurt am Main : Verlag Antike, 2007. ISBN 978-39-3803-216-9. S. 99.

[:152-5] Nikephoros. Hildesheim : Weidmann, 1994. ISBN 978-36-1500-174-7. S. 152.

[:233-6] ARSP. Beiheft. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1990. ISBN 978-35-15056-13-7. S. 233.

[:115-7] Sofie Remijsen. The End of Greek Athletics in Late Antiquity. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0705-078-5. S. 115.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]