Mechica
Mechica[1][2] (hebr. מחיצה – mechica) je tradičný prvok ortodoxného judaizmu. Ide označenie zásteny alebo inej priehradky v podobe dreveného roštu, mreže alebo paravánu z rozmanitého materiálu, ktorý oddeľuje ženskú a mužskú časť v synagóge.[3] Niekedy sa používajú záclony alebo samostatné miestnosti. Zároveň delí modlitebný priestor na prednú a zadnú časť tam, kde sa vyžaduje rozdelenie pokiaľ ide o zákony šabatu tykajúce sa prenášania vecí medzi oblasťami (eruv), stavania suky alebo rituálnej očisty (tohora, tohorat ha-mišpacha). Vo všetkých prípadoch má byť mechica široká desať šírok dlane alebo piaď (asara tfachim), t. j. zhruba 1 m. Výšku židovský zákon (Halacha) nepredpisoval.[4] Mechica môže mať rôzny tvar, rozmery alebo delenie, ktoré sa líši od synagógy k synagóge. Všetko v závislosti od prísnosti s akou kongregácia alebo jej rabín vykladá židovský zákon.[5]
Hlavným účelom mechice bol zmenšiť alebo dokonca vylúčiť možnosť zazrieť ženy, ktoré by mohli rozptyľovať pozornosť mužov pri modlitbách.[4] Pôvod možno vysledovať až k oddeleným priestorom pre mužov a ženy pri oslave Simchat bejt hašo'eva, konanej na druhý večer sviatku Sukot na tzv. ženskom nádvorí (ezrat našim) Jeruzalemského chrámu, ako popisuje traktát Suky (51b – 52a) babylonského Talmudu.[5] V minulosti sa ženy len zriedka zúčastňovali pravidelných bohoslužieb v synagóge, s výnimkou príležitostí ako bol sviatok Purim.[4]
Od 19. storočia a individuálnych protestov zo strany žien sa mechica vyvíjala odlišne. V závislosti od príslušnej ortodoxnej komunite sa upravovala alebo úplne zrušila. Avšak v ortodoxnom judaizme panuje nezhoda v tom, či ide halachistké ustanovenie alebo tradíciu (minhag), ktorú treba rešpektovať.[5][3] Dnes má v ortodoxných komunitách mechica podobu ženskej galérie (Aškenázi), vyvýšenej časti (Sefardi), zamrežované zadné sekcie alebo galérie (talianski a ďalší Židia) či jednoduché drevené priehradky na rovnakej úrovni, hlavne v amerických synagógach.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BÁRKÁNY, Eugen. Židovské pamiatky na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2017. ISBN 978-80-89175-79-6. S. 226.
- ↑ NÁDASKÁ, Katarína; ZVEDELOVÁ, Kristína. Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Pamiatky a múzeá (Bratislava: Slovenské národné múzeum a Pamiatkový úrad SR), 2016, roč. 65, čís. 1, s. 28. ISSN 1335-4353.
- ↑ a b mechitza. In: KARESH, Sara E; HURVITZ, Mitchell M. Encyclopedia of Judaism. 2. vyd. New York : Facts On File, 2019. (Encyclopedia of world religions.) ISBN 978-0-8160-8501-9. S. 318 – 319. (po anglicky)
- ↑ a b c d MECHICA. In: NEWMAN, Ja'akov; SIVAN, Gavri'el. Judaismus od A do Z: slovník pojmů a termínů. Praha : Sefer, 1998. ISBN 80-85924-99-4. S. 111. (po česky)
- ↑ a b c Judith R. Baskin. Mehiza. In: Enzyklopädie jüdischer Geschichte und Kultur. Ed. Dan Diner. Band. 4. Ly – Po. Stuttgart, Weimar : J.B. Metzler, 2013. ISBN 978-3-476-02504-3. S. 108 – 114. (po nemecky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mechica
