Montana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montana
Flag of Montana.svg Seal of Montana.svg
(Vlajka štátu Montana) (Pečať štátu Montana)
{{{Poloha}}}

Ostatné štáty USA
Prezývka štátu Treasure state (Štát pokladov)
Hlavné mesto Helena
Najväčšie mesto Billings
Guvernér Brian Schweitzer
Rozloha
Poradie 4. miesto
Celková 381 156 km²
Súš 381 156 km²
Voda 1 km²
% vody 1 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie 44. miesto
Obyvateľov 989 415
Rok sčítania 2010
Hustota obyvateľov
Poradie 48. miesto
Hustota 2,59 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie 41. v poradí
Dátum 8. november 1889
Geografické údaje
Zemepisná šírka 44°26' až 49° s. š.
Zemepisná dĺžka 104°02' až 116°02' z. d.
Šírka 410 km
Dĺžka 1015 km
Nadmorská výška
Najvyššia 3 901 m n. m.
Stredná 1 035 m n. m.
Najnižšia 549 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna Stredná: UTC-7/-6
ISO 3166-2 US-MS

Montana je severozápadný štát USA hraničiaci s Kanadou. Jeho meno pochádza zo španielskeho slova montaña, čo znamená hora alebo pohorie. V Montane žije najviac medveďov grizzly z celých USA. Za Montanu bola do kongresu USA zvolená prvá žena v histórii.

Obsah

Dejiny [upraviť]

Územie Montany bolo k USA ešte ako západné teritórium pripojené 26. mája 1864. Štát Montana bol ustanovený 8. novembra 1889, ako 41. v poradí. Montana bola posledným útočiskom Siuxov, Severných Čejenov a Severných Arapahov, indiánskych kmeňov, ktoré sa nechceli vzdať svojej slobody, a preto o ňu zúrivo bojovali. V bitke pri Little Bighorn bol zabitý podplukovník americké armády George Armstrong Custer potom, čo so svojou jednotkou napadol obrovský tábor spojených kmeňov. Indiáni však boli nakoniec porazení a na územie začali prúdiť bieli osadníci.

Geografia [upraviť]

Severnú hranicu Montany tvorí Kanada. Na východe Montana hraničí so štátmi Južná Dakota a Severná Dakota, na juhu leží Wyoming a na juhozápade štát Idaho. Montana je štvrtý najväčší štát USA. Západná Montana je zem vysokých a drsných hôr, zatiaľ čo východ krajiny je tvorený pláňami. Pramení tu rieka Missouri.

V Montane je sústredený Národný park Glacier a časť Yellowstonského národného parku. Nachádza sa tu aj legendárne bojisko pri Little Bighorn, kde došlo ku slávnej bitke medzi Indiánmi a armádou USA. Teraz je to národná rekreačná oblasť. Hlavnou atrakciou sú veľké stáda bizónov. Národné parky v Montane sú tvorené nádhernými scenériami, plné špicatých vrcholkov hôr, zalesnených údolí a početných jazier a vodopádov.

Je tu aj niekoľko indiánskych rezervácií: Crow, Blackfeet, Flathead, Fort Belknap, Fort Peck, Northern Cheyenne, Rocky Boy.

Demografia [upraviť]

V Montane žije 989 415 obyvateľov (po sčítaní v roku 2010).[1] Hustota zaľudnenia je 2,59 obyvateľov na km², čo ju radí k najmenej zaľudneným štátom USA.

  • Hlavné mesto je Helena (25 780 obyvateľov).
  • Najväčšie mesto je Billings (89 847 obyvateľov).
  • Ďalšie dôležité mesto je Missoula (57 053 obyvateľov).

90,6% populácie predstavujú belosi, 6,1% Indiáni, 0,6% Aziati, 0,5% Černosi a 2,3% ostatní, alebo dve a viac rás. Hispánci alebo Latinos, tvoria 2,2% obyvateľstva.

Náboženstvo [upraviť]

Ekonomika [upraviť]

pohorie Whitefish Range

HDP Montany je 20 miliard dolárov, čo ju radí na 48. miesto v Únii. Ročný príjem na hlavu je 22 569 dolárov, čo je 46. miesto v USA

  • Poľnohospodárskymi produktami sú: chov dobytka, mlieko, prasatá, pšenica, jačmeň, cukrová repa, seno.
  • Priemyselnými produktami sú: ťažba a spracovanie nerastných surovín, ťažba a spracovanie dreva, výrobky z dreva, spracovanie potravín.
  • Významnú úlohu v ekonomike Montany hrá turistika. Tvorí až 30 % HDP.

Referencie [upraviť]

Iné projekty [upraviť]