Muzealita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Muzealita je predmet poznávania muzeológie je to špecifický poznávací a hodnotiaci vzťah človeka k realite. Pojem zaviedol Zbyněk Zbyslav Stránský. Muzealita znamená, že človek vybrané predmety ako svedkov určitých situácií považuje za také dôležité, že ich chce neohraničene zachovať a sprostredkovať spoločnosti.

Tento osobitý vzťah človeka k svetu sa viaže na predmety materiálnej povahy, ktoré nazývame muzeálie. Ich znaky môžeme rozpoznať len gnozeologicky a axiologicky v rámci určitej schémy spoločenských vzťahov. Až v tejto vzťahovej schéme sa môžu považovať za muzeálie. Sú to teda objektivizácie muzeality, ktoré muzeológia rozlišuje, opisuje, skúma a vysvetľuje ako vedecké fakty.

Muzeológia je vedecká disciplína na filozofickom základe. Predmetom poznávania muzeológie je nie múzeum alebo jeho zbierky, ale muzealita. Muzealita je zvláštny poznávací a hodnotiaci vzťah človeka k realite. Úlohou muzeológie je skúmať zákonitosti, ktoré určujú muzeálny vzťah človeka k realite a umožňujú rozpoznanie nositeľov muzeality. To umožňuje vybrať, zachovať, preskúmať a sprostredkovať materiálne doklady prírody a človeka, ktoré pre spoločnosť plnia pamiatkovú funkciu. Pomocou muzeológie môžu muzeálne inštitúcie svoj vývoj formovať tak, aby v maximálne miere zodpovedali aj budúcim požiadavkám spoločnosti.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • WAIDACHER, Friedrich. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava: SNM, 1999 ISBN 80-8060-015-5