Mysón (maliar)
Mysón (starogr. Μύσων) bol grécky hrnčiar a maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 500 až 475 pred Kr.[1]
Mysón sa považuje za najstaršieho umelca, ktorý tvoril v manieristickom štýle v červenofigúrovom vázovom maliarstve.[2] Medzi jeho žiakov patril pravdepodobne Maliar Pana (bol to jeho najnadanejší žiak), Maliar prasiat (bol Mysónovým blízkym nasledovníkom a pravdepodobne od neho prevzal obchod[3]) a Leningradský maliar (sú to konvenčné mená týchto anonymných maliarov váz[3]). Britský historik umenia John Beazley menuje ďalších pol tucta maliarov váz ako skorších manieristov a ďalších deväťdesiat váz klasifikuje ako „diela starších manieristov, ale neurčených“, uvádza týchto maliarov vo všeobecnosti ako „Mysónových žiakov“, ale podľa výskumov britskej archeologičky Louise Bergeovej bol z menovaných umelcov v skutočnosti jeho žiakom iba Maliar prasiat.[3] Títo maliari zdobili najmä stĺpikové kratéry, tvar vázy, ktorý Mysón znovu zaviedol do repertoáru maliarov a hrnčiarov s červenofigúrovou technikou. Beazley zaznamenal, že manieristi sa špecializovali hlavne na zdobenie stĺpikových kratérov, pelikai a hydriai.[4]
Beazley mu pripisuje viac ako štyridsaťpäť váz, a to väčšinou stĺpikových kratérov (najmä väčších váz).[5] Mysón je autorom výzdoby červenofigúrového stĺpikového kratéra (dnes značne poškodeného[5]), ktorý venoval ako votívny dar bohyni Aténe na Akropole, pričom sa podpísal (MYSONEGRAFSENKA[IE]POIESEN, Myson nakreslil a vyrobil[6]) na krku nádoby ako maliar a hrnčiar.[7] Ďalšie keramické vázy boli jeho ruke pripísané na základe štýlu maľby.[8][9]
Medzi jeho najznámejšie diela patrí červenofigúrová amfora (Louvre G197), datovaná približne do roku 500 až 490 pred Kr., na ktorej je zobrazený lýdsky kráľ Kroisos na vysokej hranici (je identifikovaný nápisom na váze). Kráľ sedí na tróne, hľadí priamo pred seba v takmer hieratickom postoji, má dlhú bradu a je oblečený v prepychovom kráľovskom odeve, v ľavej ruke drží žezlo a na hlave má korunu z vavrínových listov. S pravou rukou vykonáva rituálnu úliatbu s fialé nad hranicou, ktorá ho má usmrtiť. Hranicu zapaľuje sluha (podľa nápisu identifikovaný ako Euthydemos), ktorý je odetý len v bedrovom rúšku a s páskou na hlave, čo je v kontraste s prepychovým oblečením kráľa.[10] Podľa jednej gréckej legendy bol Kroisos Peržanmi odsúdený na smrť, ale boh Apolón ho zachránil.[11]
Pozoruhodným dielom Mysóna je tiež červenofigúrový kalichový kratér, datovaný približne do roku 490 pred Kr., zobrazujúci (na strane A) Herakla a Apolóna bojujúcich o delfský tripus (British Museum 1842). [12] Ďalšími jeho dielami sú červenofigúrové maľby na stĺpikovom kratéri (Getty Museum, 86.AE.205), datovanom do roku 480 pred Kr., na prednej strane nádoby sú zobrazení dvaja cvičiaci nahí športovci a odetý tréner, jeden drží oštep a druhý závažie používané pri skoku do diaľky. Na zadnej strane nádoby dvaja mladíci vedú svoje kone.[13]
-
Kroisos na hranici, predná strana atickej červenofigúrovej amfory, cca. 500 – 490 pred Kr. -
-
Červenofigúrový stĺpikový kratér zobrazujúci dvoch mladíkov s koňmi
.jpg)
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 112.
- ↑ Angelika Schöne-Denkinger, Staatliche Museen zu Berlin--Preussischer Kulturbesitz. Antikensammlung. Berlin, Antikensammlung, ehemals Antiquarium. München : C. H. Beck, 2009. ISBN 978-34-0659-319-2. S. 32.
- ↑ a b c Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 192.
- ↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 5.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Myson [1]
- ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 2001. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 18.
- ↑ Valuing Labour in Greco-Roman Antiquity. Leiden : BRILL, 2001. ISBN 978-90-0469-496-5. S. 314.
- ↑ Académie des inscriptions & belles-lettres (France), Fondation Eugène Piot. Monuments et mémoires publiés par l'Académie des inscriptions et belles-lettres. Paris : E. Leroux, 1928. S. 182.
- ↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 46.
- ↑ Renaud Gagné. Ancestral Fault in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0743-534-6. S. 330.
- ↑ Francesca Gazzano, Lara Pagani, Giusto Traina. Greek Texts and Armenian Traditions. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. ISBN 978-31-1048-994-1. S. 88.
- ↑ John Harvey. The Story of Black. London : Reaktion Books, 2013. ISBN 978-17-8023-143-3. S. 41.
- ↑ Dietrich von Bothmer, Otto Wittmann. Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 1983. ISBN 978-08-9236-065-9. S. 76.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mysón (maliar)
