Občianska spoločnosť (moderný význam)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Občianska spoločnosť alebo civilná spoločnosť je súhrn dobrovoľných občianskych a spologanizácií a inštitúcií spoločnosti, spravidla na rozdiel od inštitúcií verejnej správy, ktorá má donucovací charakter.

Pojem vznikol v 80. rokoch 20. storočia v súvislosti s "bojom" stredo- a východoeurópskych krajín proti komuninistickým vládam (podľa iných zdrojov v súvislosti s "bojom" latinskoamerických krajín proti autoritatívnym režimom). Pojem nadviazal na starší rovnozvučný filozofický pojem (pozri občianska spoločnosť (filozofia) ), ktorý sa v priebehu 20. storočia prestal používať.

Za súčasť funkčnej občianskej spoločnosti sa pokladá vysoký podiel účasti občanov na spravovaní vecí verejných a to práve cez nepolitické štruktúry. Teda vytváranie mimovládnych organizácií, podieľanie sa na ich činnosti, prípadne podieľanie sa na tzv. verejnej kontrole, ktorú spravidla vykonávajú masmédiá, watchdogové organizácie, organizácie zamerané na kontrolu ľudských práv, ale aj neorganizovaní jednotlivci.

Funkčná občianska spoločnosť nevyhnutne potrebuje legislatívnu podporu. Jej miera závisí hlavne na konkrétnej podobe legislatívy upravujúcej niektoré politické práva. Medzi pre občiansku spoločnosť najcitlivejšiu legislatívu patrí hlavne:

  • legislatíva umožňujúca uskutočnenie práva združovať sa (zákon o nadáciách, zákon o občianskych združeniach a pod.),
  • petičný zákon,
  • zákon o zhromažďovacom práve,
  • zákon o slobodnom prístupe k informáciám,
  • daňové zákony (ktoré môžu výrazne podporiť sponzorovanie mimovládnych organizácií, prípadne pre mimovládne organizácie vytvoriť špecifické zdroje financovania - ako napr. podiel z istých typov daní),
  • tlačový zákon a iné.


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]