Olmékovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Olmecká plastika, La Venta

Olmékovia alebo Jaguárí Indiáni bola predkolumbovská indiánska národnosť žijúca v oblasti Mexického zálivu; jedno z najväčších a najstarších indiánskych etník, tvorcovia tzv. olméckej civilizácie a olméckej kultúry (=laventská kultúra) cca 1150 pred Kr. – 300 pred Kr..

Olmécka kultúra sa považuje za akúsi "materskú" kultúru ostatných mezoamerických kultúr, predovšetkým vyspelého obdobia mayskej civilizácie. Ich centrom bola La Venta (1150 – 400 pred Kr.). Ďalšími kultovými centrami boli San Lorenzo (1150 – 900 pred Kr.) a Tres Zapotes (do 300 pred Kr.). V týchto centrách sídlili asi len kňazi a ich pomocníci a remeselníci, sústreďovala sa tu monumentálna architektúra, vzdelanosť a umenie (často monumentálne sochy, napr. známe hlavy v La Vente). Najvýraznejšími prvkami týchto stredísk boli pyramídy alebo mohyly. Ďalšími posvätnými monumentmi boli v obradných centrách oltáre zdobené reliéfmi a vodné nádrže. Plastiky Olmékov nám dokazujú, že tento národ daroval bohom veľa dospelých obetí. Pravdepodobne bol rozšírený aj rituálny kanibalizmus.Ústrednou témou olméckeho umenie je zobrazovanie tzv. jaguárodlakov. Olmécky štýl je prvý stredoamerický úplne vyvinutý umelecký štýl.

Dôležitou súčasťou olméckych kultových centier boli kurty, na ktorých sa hrala olmécka loptová hra. Stala sa známou najmä neskôr v období Aztékov. Hrala sa s gumenou loptou na ploche oválneho tvaru, niektoré ihriská mali zdvihnuté okraje. Hráči nemali dopustiť, aby im lopta spadla na zem, a aby nesmeli loptu v hre udržať pomocou rúk a nôh, smeli na to používať iba ramená alebo boky. Táto hra bola významnou rituálnou udalosťou.