Operačný manažment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Operačný manažment alebo operačné manažérstvo alebo manažment operácií (angl. operations management) je koherentný (vzájomne zladený) súbor aktivít subjektu riadenia zabezpečujúci cieľavedomé konanie skupín ľudí vytvorených a organizovaných na vykonávanie určitého komplexu činností.Predstavuje systematické organizovanie a riadenie procesov, ktoré transformujú vstupy do hotových produktov schopných uspokojovať potreby a to jednak v ziskových, ako aj neziskových organizácií. Operačný manažment je aj riadiaca činnosť, zaoberajúca sa zdrojmi, ktoré slúžia na vyprodukovanie výrobkov a služieb.

Z definícií vyplýva existencia troch typov faktorov: subjekt, objekt a predmet riadenia. Operačný manažment zabezpečuje zmysel a účelnosť systému pričom plní integračnú funkciu.

Subjekt riadenia[upraviť | upraviť zdroj]

a) jednotlivec
b) vnútorne usporiadaný komplex organizácie útvaru, ktorého obsahom činnosti je vykonávanie riadiacich aktivít

Subjekt riadenia môže predstavovať diferencovaný počet spravidla hierarchicky usporiadaných útvarov, ktoré tvoria tzv. organizačnú štruktúru riadenia.

Objekt riadenia[upraviť | upraviť zdroj]

a) podnikateľské činnosti (výrobné, obchodné, dopravné)
b) verejnoprospešné
c) správne

Objektom riadenia sú organizované skupiny ľudí vykonávajúce určitý komplex účelových činností.

Predmet riadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Typy činnosti vykonávané jednotlivými organizačnými zložkami subjektu riadenia (nákup, zásobovanie, predaj, výroba...).

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou funkciou je zabezpečiť zladené vykonávanie činností a jej všetkých súčastí na vytvorenie príslušných produktov tak, aby sa mohli efektívne realizovať na trhu. (vytvorenie príslušných tovarov alebo realizácia konkrétnej služby)

Operačný manažment z tohto hľadiska vnáša do celého komplexu manažmentu zmysel a účinnosť. Plní integračnú funkciu (medzi jednotlivými oblasťami manažmentu má spätnú väzbu). Vytvára predpoklady a kritéria na hodnotenie výkonnosti ale hlavne na kvalitu výroby.

Úloha[upraviť | upraviť zdroj]

Úlohou operačného manažmentu je:
- cieľavedomé konanie ľudí pre zabezpečenie produktu
- zabezpečenie zdrojov pre výrobu produktu
- vytvoriť správnu hierarchiu
- efektívne využívanie kapacít
Pod produktom sa môže myslieť konkrétny tovar alebo služba.

Operačný manažment vyžaduje určité znalosti ale aj schopnosti, ktoré umožňujú zladiť činnosti, integrovať personálne, vecné, organizačné aktivity a tak isto aj zladiť jednotlivé operácie, alebo čiastkové procesy.

Operačný manažment je oblasťou kde sa stretávajú jednotlivé funkcie manažmentu:

  • plánovanie, organizovanie, kontrola
  • faktory a zdroje - personál, financie, informácie
  • jednotlivé aspekty -naturálny, materiálny, humánny, ekonomický, ekologický

Operačný manažment má úlohu efektívne sa uplatniť/zabezpečiť výrobu produktov, aby sa tieto produkty efektívne uplatnili na trhu.

Kľúčovými problémami sú:

  • súlad parametrov určitých produktov s požiadavkami kupujúcich,
  • následná zladenosť týchto parametrov,
  • dosiahnutie konkurenčnej úrovne týchto parametrov na úrovní nákladov, cien, kvality.

Jadrom obsahu operačný manažment je:

  • rozhodovanie o druhoch, rozsahu a štruktúre a parametrov produktov,
  • vytváranie a zdokonaľovanie produkčného potenciálu podniku, aby bol schopný vytvárať potrebné produkty,
  • organizovanie činnosti jednotlivých organizačných jednotiek, ktoré vychádzajú z danej štruktúry alebo architektúry danej organizácie/podniku.

Predmet[upraviť | upraviť zdroj]

- organizovaný komplex aktivít zameraný na vytvorenie vopred definovaného produktu – produkčné aktivity a ich výsledky (z toho vyplýva že máme vedieť čo budeme vyrábať),

- produkt predstavuje zmysel a účel produkčných procesov. Za produkt sa považujú aj služby,

- aktivity, ktoré sú zamerané na produkt, v podstate pod týmito aktivitami sa rozumie samotné riadenie aktivít,

- aktivity zabezpečujúce rozhodovanie o druhu, rozsahu, štruktúre, kvalite a parametroch produktu,

- inovačné aktivity súvisiace s prípravou a tvorbou nových produktov,

- aktivity zabezpečujúce nové produkty do výroby,

- aktivity zabezpečujúce uvedenie nových produktov na trh.

Proces[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina logicky usporiadaních aktivít z jasne definovanými vstupmi a výstupmi, pričom vstupy sa v priebehu procesu transformujú na výstupy.

Typy transformácie:

Fyzikálna, informačná , nápadov a myšlienok.

Procesný reťazec (logistický):

Vzájomne prepojené procesy a zúčastnené jednotky podieľajúce sa na tvorbe produktu od jeho projektovania cez zaisťovanie vstupov, vlastnú tvorbu produktu až po odovzdanie zákazníkovi.

Pridávanie hodnoty pre zákazníka, pri analýze operácií dva druhy činností:

1. činnosti pridávajúce hodnotu pre zákazníka

2. činnosti nepridávajúce hodnotu pre zákazníka, sú technologicky nevyhnutné, stratové

Faktory ovplyvňujúce proces - 5M[upraviť | upraviť zdroj]

1. Man – človek

2. Machine – stroj

3. Material - materiál

4. Methody – metódy

5. Milien – prostriedky


Zásady riadenia a organizovania procesov[upraviť | upraviť zdroj]

a) rytmickosť

b) vyvažovanie plynulosti medzi jednotlivými tokmi a procesmi

c) paralelnosť a proporcionálnosť

Produkt[upraviť | upraviť zdroj]

V širokom zmysle je to výsledok produkčnej činnosti (výrobky a služby).


Produkty rozlišujeme[upraviť | upraviť zdroj]

a) produkty na konečnú spotrebu (potraviny, odevy, obuv...)

b) produkty určené na výrobnú spotrebu (stroje, zariadenia)

Aktivity zamerané na produkt[upraviť | upraviť zdroj]

1. rozhodovanie o druhu, rozsahu, štruktúre, kvalite a parametroch produktov

2. inovačné aktivity produktu (inovačná stratégia a politika podniku)

3. príprava a tvorba nových produktov

4. zavedenie nových produktov do výroby

5. aktivity zabezpečujúce uplatnenie nových produktov na trhu


Operační manažéri[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné ciele operačných manažérov[upraviť | upraviť zdroj]

- produkovať výrobky alebo služby tak, aby vyhovovali potrebám ich zákazníkov

- účinne riadiť zdroje, ktoré kontrolujú


Úlohy a štýly operačných manažérov[upraviť | upraviť zdroj]

Starý štýl Nový štýl
Znalosti Technický špecialista Technické a obchodné manažérske vzdelanie
Zručnosti Riadenie ľudí, dodržiavanie termínov, kontrola nákladov Integrácia techniky a podnikania
Postoje Využíva autoritu na udržanie kontroly Pozitívny k zmenám a snaha o ich dosiahnutie
Štýl poznávania Zameranie na detail, interaktívny, založený na skúsenosti Koncepčný, analytický a systematický
Predpoklady, z ktorých vychádza Manažér musí prikazovať a kontrolovať, produktivita je rozhodujúca Operácie musia byť v súlade so strategickým zámerom organizácie

Poslanie[upraviť | upraviť zdroj]



Funkčné hľadisko[upraviť | upraviť zdroj]

- navrhovanie výkonných produkčných systémov

- efektívne prevádzkovanie produkčných systémov a ich riadenie


Procesné hľadisko[upraviť | upraviť zdroj]

- zaisťovanie tvorby hodnoty a spoluvytváranie udržateľnej konkurenčnej výhody.

- konkurenčná výhoda je to, čo vie podnik robiť lepšie ako jeho konkurenti. Bezprostredne súvisí s hodnotou, ktorú vnímajú jeho zákazníci.


Ciele[upraviť | upraviť zdroj]



Dosahovanie výstupu vysokej kvality, vrátane kvality obsluhy zákazníkov v zmysle konformity (zhody) s ich požiadavkami, presnosti dodania a kvality služieb pri a po predaji.


Nástrojmi sú:


Systematické plánovanie a riadenie (planning and control), najmä na operatívnej – krátkodobej/dennej úrovni a efektívne využívanie informačných technológií. Maximalizácia produktivity (pomer výstupy/vstupy) a efektívne využívanie zdrojov.


Minimalizácia prevádzkových/´operačných´ nákladov; nákladov na zásoby, na údržbu SaZ a distribúciu hotových produktov, vykonávanie krokov potrebných pre zvyšovanie zručností a motivácie zamestnancov a (účinné) projektové riadenie.


Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]



Korene operačného manažmentu môžeme vystopovať až do priemyselnej revolúcie, rovnako ako pri Vedeckom manažmente a Operačnom výskume. Adam Smith sa zaoberal témou deľby prace keď napísal v roku 1776 knihu: O povahe a dôsledkoch bohatstva národov tiež známe ako Bohatstvo národov.


Prvá dokumentovaná snaha na riešenie záležitosti operačného manažmentu pochádza od Eliho Whitneyho z roku 1798, vedúca k zrodu Amerického systému manufaktúr (ASM) v strede 18 storočia. Do neskorých 1950 tých rokov však učenci nezaznamenali význam nazerania na produkčné operácie ako systém.


Historicky vzaté, jadro vedomosti je prevzaté z priemyselného inžinierstva sformované základmi prvých MBA programov a je alfou a omegou pre operačný manažment použitý cez rôzne sektory biznisu, priemyslu, poradenstva a neziskových organizácii.


Pôvodne išlo o produkčný manažment, neskôr nastali posuny v súvislosti so zmenou trhového správania a prostredia, ako aj s rozvojom techniky a informatiky. Došlo k rozšíreniu predmetu a skúmanie operácií každého druhu a to nielen vo výrobe, ako aj pri poskytovaní akýchkoľvek služieb od zákazníka počnúc a dodávateľa končiac.


Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]



1. deľba práce

2. štandardizácia dielov

3. priemyselná revolúcia

4. vedecké štúdium práce

5. medziľudské vzťahy

6. rozhodovacie modely

7. počítače


Príbuzné disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]



a) logistika

b) riadenie kvality

c) projektové riadenie

d) priemyselné inžinierstvo


Organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúce organizácie podporujú a propagujú operačný manažment:

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]