Oxokyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Oxokyselina (kyslíkatá kyselina) je kyselina tvorená vodíkom, kyslíkom a ďalším centrálnym kyselinotvorným prvkom (N, S, P, ...). Všeobecný vzorec je HaZbOc, kde Z je kyselinotvorný prvok, a koeficienty a, b, c nadobúdajú bežne hodnoty a od 1 do 4, b od 1 do 2, c od 1 do 7 (existujú aj väčšie čísla, ale tie nie sú také bežné). Príklady na oxokyselinu: H2SO4, H2SO3, HNO3, HNO2, H3PO4, HClO, HClO2, HClO3, HClO4, H3BO3...

Príprava oxokyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Oxokyseliny sa pripravujú reakciou vody a kyselinotvorného alebo amfotérneho oxidu:

SO3 + H2O → H2SO4

SO2 + H2O → H2SO3

2 NO2 + H2O → HNO2 + HNO3

CO2 + H2O → H2CO3

Pripravovať sa môžu aj "vytlačením" zo soli silnejšou kyselinou (a následnou destiláciou):

2 KNO3 + H2SO4 → 2 HNO3 + K2SO4

Počas Berzeliovej dualistickej teórie sa uprednostňovali adičné vzorce, kde sa oxokyseliny považovali, za hydráty oxidov:

SO3 . H2O, SO2 . H2O, N2O5 . H2O, P2O5 . 3 H2O

Tieto vzorce však nezodpovedajú skutočnej štruktúre oxokyselín, preto sa v súčasnosti používajú vzorce horeuvedeného tvaru.

Deriváty oxokyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme viacero derivátov: oxokatióny, oxoanióny a soli. Oxokatióny vznikajú odčlenením OH- skupiny, oxoanióny odčlenením H+ skupiny a soli nahradením vodíka kovovým prvkom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]