Pľúcny mechúrik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pľúcny mechúrik alebo (pľúcna) alveola je guľovitý útvar v pľúcach, základná štruktúra a funkčná jednotka na výmenu plynov medzi organizmom a prostredím. Dospelé osoby majú asi 300 miliónov alveol. Pľúca novorodenca obsahujú len 10% alveol v porovnaní s pľúcami dospelého človeka, po troch rokoch života je to 90% a finálne množstvo alveol je dosiahnuté približne po 8. roku života.

Ohraničenie alveoly[upraviť | upraviť zdroj]

Alveola je prestúpená množstvom krvných kapilár na vychytávanie kyslíka z vdýchnutého vzduchu. U novorodencov je každá alveola obklopená 2 vrstvami kapilár. Okrem kapilár sú alveoly oddelené elastickým väzivom.Toto väzivo pochádza z intersticiálneho väziva pľúc. Alveoly niekoľkonásobne zväčšujú povrch pľúc.

Bunky alveol[upraviť | upraviť zdroj]

V alveolách nachádzame 3 typy buniek: membranózne pneumocyty, sekrečné pneumocyty a pľúcne makrofágy.

Membranózne pneumocyty nazývané aj pneumocyty 1. typu sú najpočetnejšie, v oblasti jadra sú hrubé 4-6μm, mimo jadra sú hrubé len 20-30nm, čo uľahčuje výmenu plynov. Výmena plynov je uľahčená aj splynutím bazálnej laminy pneumocytu 1. typu a bazálnej laminy endotelu kapiláry.
Sekrečné pneumocyty - pneumocyty 2. typu sú bunky interalveolárnych sept veľké 20- 30μm sférického alebo polyedrického tvaru. Z nich sa diferencujú membranózne pneumocyty. Ich hlavnou úlohou je však produkcia surfaktantu.
Pľúcne makrofágy - prašné bunky