P6 (mikroarchitektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schéma architektury P6
Intel Pentium II 3919A004

P6 (označovaná niekedy tiež i686) je architektúra mikroprocesorov Intelu rodiny x86 reprezentovaná modelmi procesorov Pentium Pro, Pentium II, Pentium III a ich variantov. Spoločnosť uviedla túto architektúru na trh v novembri 1995, kedy začala nahrádzať predchádzajúcu architektúru P5. 20. novembra 2000 ju potom naopak začala nahrádzať novšia architektúra NetBurst s procesormi Pentium 4, ktorá mala ale horšie charakteristiky spotreby a teploty. Preto sa v marci 2003 vrátila mikroarchitektúra P6 na scénu v upravenej podobe prostredníctvom nových procesorov Pentium M/Celeron M pre notebooky. Ďalšou úpravou architektúry P6 potom vznikli procesory úspešnej architektúry Intel Core.

P6 bola šiestou generáciou procesorov Intel a priniesla so sebou napríklad technológiu PAE alebo neskôr aj inštrukcie SSE. Procesory tejto architektúry boli spočiatku vyrábané 500 nanometrovou technológiou, neskôr 350, 250, 180 až nakoniec aj 130 nanometrovou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku P6 (mikroarchitektura) na českej Wikipédii.