Pavel Blaho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O trénerovi kanoistiky pozri Pavel Blaho (tréner)
Pavel Blaho
slovenský lekár, publicista a politik

Narodenie 25. marec 1867
Skalica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 29. november 1927 (60 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

Dr. Pavel Blaho alebo Pavol Blaho (pseudonym: Pavel Skalický; * 25. marec 1867, Skalica – † 29. november 1927, Bratislava) bol slovenský lekár, publicista, politik a národný buditeľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Otec Pavla Blahu bol roľníkom, neskôr bohatým mešťanom v Skalici.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Skalici a v Trnave, kde maturoval v roku 1887. Od roku 1889 študoval medicínu na univerzite vo Viedni.

Novinárska činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Počas štúdia pracoval v akademickom spolku Tatran, neskôr bol jeho predsedom. Keď na popud uhorskej vlády bola zastavená činnosť Tatranu, Blaho spolu s Wagnerom založil spolok Národ, v ktorom sa okrem študentov schádzali aj mladí remeselníci a robotníci. Bol dopisovateľom Amerikánsko-slovenských novín. V lete 1893 odišiel na pozvanie Petra V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Amerikánsko-slovenských novinách. V roku 1896 bol spoluzakladateľom Českoslovanská jednoty. Po skončení štúdia sa vrátil do Skalice a otvoril si tam ordináciu.

Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica, ktorý vychádzal až do prvej svetovej vojny (1914). Spolu s Vavrom Šrobárom založil časopis Hlas. Bol prvým šéfredaktorom pokrokového časopisu Hlas, ktorý vystupoval proti pasivite Slovenskej národnej strany. Okolo časopisu sa sústredila skupina mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala hlasná generácia. Zaslúžil sa tiež o vydávanie periodík Pokrok (1903 – 1916) a Ľudové noviny (1907 – 1910, viedol redakciu ).

Podnikanie[upraviť | upraviť zdroj]

Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného družstva v Gbeloch v roku 1901. V roku 1904 uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici. Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. Založil približne 100 potravných, úverových a svojpomocných družstiev. V r. 1907 založil Obchodnú banku v Skalici, ktorá sa v roku 1920 spojila s Americko-slovenskou bankou v Bratislave.

Politika a verejný život[upraviť | upraviť zdroj]

Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na Záhorí zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať Spolkový dom v Skalici, pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov.

Spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku. V rokoch 1906-1913 organizoval roľnícke zjazdy v Skalici a stal sa prvým riaditeľom Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod založeného v roku 1912 v Budapešti.

Od r. 1899 bol členom mestského zastupiteľstva v Skalici a v roku 1906 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za okres Svätý Ján. Za poslanca bol zvolený aj druhýkrát v roku 1910. V sneme vystupoval proti Appónyiho školským zákonom.

V rokoch 1903-1914 a 1918 pracoval ako sezónny lekár v kúpeloch Luhačovice. V rokoch 1908-1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach. V roku 1912 odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v Kroměříži (1914-1916) a v Székesfehérvári (1916). Od roku 1917 bol na zdravotnej dovolenke.

Po vzniku SNR sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Od 6. novembra 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od 17. decembra 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918-1920 bol členom Revolučného Národného zhromaždenia, v rokoch 1920-1927 poslancom NZ za agrárnu stranu. Od roku 1920 predseda dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave. Od roku 1921 predseda Zemedelskej rady.

V júni 1909 založil Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch, ktorá sa v roku 1917 sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do Malaciek a ešte v tom istom roku do Bratislavy. V roku 1920 sa banka v zmysle zmluvy s Michalom Bosákom zmenila na Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Š. Janšák: Dr. Pavel Blaho, Skalica, 1967