Perirrhantérion
Perirrhantérion (starogr. περιρραντήριον) – perirrhantérion) bolo starogrécke umývadlo slúžiace na rituálnu očistu.[1]
Perirrhantéria (περί – peri, okrúhly, ῥαίνειν – rhainein, striekať okolo[2]) boli vyvýšené okrúhle plytké umývadlá (nádoby) s vodou k rituálnej očiste, ktoré sa bežne nachádzali pri náboženských svätyniach (aj vo svätyniach[3]) alebo pred vstupom do posvätného okrsku (ľudia sa v nich mohli rituálne očistiť pred vstupom).[4][1] Boli vyrobené väčšinou z kameňa, najmä z mramoru, zriedkavejšie z hliny. Ich podstavce mohli mať rôzne tvary, napr. stvárnené z troch či štyroch ľudských figúrok (najmä karyatíd), v tvare jednoramennom a inak.[5]
Na aténskej Akropole bolo objavených až 50 perirrhatérionov i s venovacími nápismi.[4][6][7] Ľudia zaťažení niektorými formami náboženskej poškvrny (miasma) nemohli vstúpiť do posvätných okrskov aj dlhšiu dobu, čo mohlo obmedziť ich účasť na politickom živote. V starovekom Grécku sa očistné obrady konali i v rámci príprav na konkrétne udalosti, ale nikdy nie ako reakciu na poškvrnu (napr. na aténske zhromaždenie - ekklésia). Súčasťou takýchto symbolických obradov mohlo byť pokropenie alebo omytie vodou, obetovanie zvieraťa alebo očistné dymenie.[3]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 358.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 373.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 351.
- ↑ Oscar Broneer, Mary Carol Sturgeon. Sculpture I, 1952-1967. Princeton : ASCSA, 1987. ISBN 978-08-7661-934-6. S. 24. [1]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 892 [2]
- ↑ Jeffrey M. Hurwit. The Athenian Acropolis. Cambridge : Cambridge University Press, 1999. ISBN 978-05-2141-786-0. S. 363. [3]