Pionieri-hrdinovia
Pionieri-hrdinovia boli sovietski pionieri, ktorí v čase ustanovenia sovietskej moci a počas druhej svetovej vojny vykonávali hrdinské činy. Ich obrázky sa v Sovietskom zväze používali ako vzory vysoko morálneho správania. V roku 1954 bol vydaný oficiálny zoznam pionireov-hrdinov[1] spolu s Knihou cti Všezväzovej pionierskej organizácie Vladimira [Iľjiča] Lenina. Dopĺňali ich knihy cti lokálnych organizácií pionierov.
Pionieri-hrdinovia pred 2. svetovou vojnou[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá zmienka o pionieroch-hrdinoch pochádza z roku 1920. Noviny začali publikovať poznámky o využívaní mladých „bojovníkov proti triednemu nepriateľovi“, najmä o Pavlikovi Morozovovi. Na XII. zjazde Komsomolu bola v roku 1954 založená Kniha cti Všezväzovej pionierskej organizácie Vladimira Iľjiča Lenina. Pavlik Morozov bol v tejto knihe uvedený ako prvý oficiálne za to, že statočne odhaľoval zločiny kulakov proti Sovietskej moci a tí ho preto zabili. Ako druhý v poradí bol uvedený Kolja Mjagotin, ktorého tiež zabili triedni nepriatelia. Treba poznamenať, že niektoré popisy činov pionierov, napríklad Pavlika Morozova,[2] Grišu Akopjana[3] a ďalších uvedené v „Knihe cti Všezväzovej pionierskej organizácie Vladimira Iľjiča Lenina“ do roku 1941 nie sú pravdivé. Podľa Jurija Družnikova [cit.?] Morozov nikdy nebol pionierom,[2][4] ako ani ďalší hrdinovia 30. rokov 20. storočia zavraždení triednym nepriateľom: Koľa Mjagotin či Griša Akopjan (ktorý je úplne románovou postavou).[3][5]