Platforma ako služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Platforma ako služba[1] (angl. platform as a service, skratka PaaS) alebo aplikačná platforma ako služba (angl. application platform as a service; skratka aPaaS) je kategória služieb cloud computingu, ktorá poskytuje platformu umožňujúcu zákazníkom vyvíjať, prevádzkovať a spravovať aplikácie bez zložitosti budovania a údržby infraštruktúry, ktorá je typicky spojená s vývojom a spustením aplikácie.[2]

Vývoj a použitie PaaS[upraviť | upraviť zdroj]

PaaS je možné dodať tromi spôsobmi:

  • Ako verejnú cloudovú službu od poskytovateľa, kde spotrebiteľ kontroluje nasadenie softvéru s minimálnymi možnosťami konfigurácie a poskytovateľ poskytuje siete, servery, úložisko, operačný systém (OS), middleware (napr. Runtime Java, .NET runtime, integrácia atď. .), databázy a ďalších služieb na hosťovanie aplikácie spotrebiteľa.
  • Ako súkromnú službu (softvér alebo zariadenie) za bránou firewall.
  • Ako softvér nasadený na verejnej infraštruktúre ako služba.[3]

Prvou verejnou platformou ako službou bola spoločnosť Zimki, ktorú spustila spoločnosť Fotango, londýnska spoločnosť vlastnená spoločnosťou Canon Europe. Bola vyvinutá v roku 2005, jej beta verzia bola uvedená v marci 2006 a verejné uvedenie na EuroOSCON sa uskutočnilo v roku 2006. Spoločnosť Zimki bola komplexná platforma JavaScriptu na vývoj webových aplikácií a výpočty obslužných programov, ktorá odstránila opakujúce sa úlohy vytvárania webových aplikácií a webových služieb. Spoločnosť Zimki automatizovala všetky aspekty infraštruktúry a prevádzky, od zabezpečenia a nastavenia virtuálnych serverov, škálovania, konfigurácie, zabezpečenia a zálohovania. Spoločnosť Zimki uviedla slogan „Pre-Shaved Yaks“,[4] ktorý popisuje odstránenie všetkých týchto opakujúcich sa úloh.[5] Zimki bola čistá platforma na vykonávanie kódu „pay as you go“, ktorá vývojárom umožňovala vytvárať a nasadzovať aplikácie alebo webové služby bez nákladov na spustenie na skutočnej výpočtovej platforme založenej na obslužných programoch. Účtovanie bolo založené na použitom úložisku, sieťovej prevádzke a JSOP (operácie Javascript). Bola to multitenantná platforma, kde mohli vývojári vytvárať aplikácie (front-end a back-end cez SSJS)[6] pomocou jedného jazyka - Javascript. Celý vývoj, fakturácia, monitorovanie a kontrola aplikácií boli odhalené prostredníctvom rozhraní API.[7] Existovala celá škála komponentných služieb, ako sú No-SQL Object Store a Message Queue Services.[8] Všetky funkcie v spoločnosti Zimki mohli byť vystavené ako webové služby a spoločnosť poskytla analýzu fakturácie až po jednotlivé funkcie. Zatiaľ čo spoločnosť Zimki rýchlo rástla a spoločnosť Fotango bola zisková, materská spoločnosť sa rozhodla, že táto oblasť nie je jej jadrom,[9] a službu ukončila v decembri 2007.[10] V čase svojho zatvorenia mala spoločnosť Zimki niekoľko tisíc účtov vývojárov. Preukázal technickú životaschopnosť platformy ako služby, ale poskytol aj prvý príklad nebezpečenstva závislosti na jednom poskytovateľovi.[11] Toto bolo zdôraznené, keď generálny riaditeľ (Simon Wardley, známy pre mapy Wardley) na OSCON 2007 oznámil, že spoločnosť Zimki už nebude mať otvorené zdroje, a diskutoval o budúcnosti služby, ktorá sa potom nazývala framework-as-a-service (neskôr nazývaná platform-as-a-service) pokrývajúca dôležitosť trhu poskytovateľov na základe referenčného modelu otvoreného zdroja.[12]

Výhody a nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodou PaaS je predovšetkým to, že umožňuje programovanie na vyššej úrovni s výrazne zníženou zložitosťou; celkový vývoj aplikácie môže byť efektívnejší, pretože má vstavané/vlastné zdroje infraštruktúry zvyšujúce a znižujúce rýchlosť, čo zjednodušuje údržbu a vylepšovanie aplikácie. PaaS poskytuje nákladovo efektívnu formu vývoja aplikácií. Je vysoko stabilná, takže šetrí čas i peniaze. Navyše je veľmi ľahko prispôsobiteľná v prípade, že na projekt náhle potrebujete väčší výkon či databázu. To môže viesť k rýchlejšiemu vývoju a dodávaniu aplikácií, čo je obrovské plus pre podniky, ktoré chcú získať konkurenčnú výhodu, alebo ktoré potrebujú rýchlo uviesť výrobky na trh.[13]

Medzi nevýhody rôznych poskytovateľov PaaS, ktoré uvádzajú ich používatelia, patrí zvýšenie cien vo väčších mierkach,[14] nedostatok prevádzkových funkcií,[15] znížená kontrola,[16], ťažkosti so systémami smerovania dopravy, či rýchlosť implementácie. [17]

Typy PaaS[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné, súkromné ​​a hybridné[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko druhov PaaS, vrátane verejných, súkromných a hybridných.[18] PaaS bol pôvodne určený pre aplikácie vo verejných cloudových službách, potom sa rozšíril o súkromné ​​a hybridné možnosti.[19] Verejná PaaS je odvodená zo softvéru ako služby (SaaS) a nachádza sa v cloudových systémoch medzi SaaS a infraštruktúrou ako službou (IaaS).[20] SaaS je softvér hostovaný v cloude, aby nezaberal miesto na pevnom disku v počítačoch používateľov. IaaS poskytuje virtuálny hardvér od poskytovateľa s nastaviteľnou škálovateľnosťou.[20] V prípade IaaS musí používateľ stále spravovať server, zatiaľ čo v prípade PaaS správu servera vykonáva poskytovateľ.[21] Súkromný PaaS je zvyčajne možné stiahnuť a nainštalovať buď v lokálnom dátovom centre spoločnosti, alebo vo verejnom cloude. Akonáhle je softvér nainštalovaný na jednom alebo viacerých strojoch, súkromný PaaS usporiada aplikačné a databázové komponenty do jednej hostiteľskej platformy.[22] Hybridný PaaS zvyčajne pozostáva z verejných a súkromných PaaS riešení.

Communications platform as a service - Komunikačná platforma ako služba[upraviť | upraviť zdroj]

Komunikačná platforma ako služba (CPaaS) je cloudová platforma, ktorá umožňuje vývojárom pridávať komunikačné funkcie v reálnom čase (hlas, video a správy) do svojich vlastných aplikácií bez budovania back-endovej infraštruktúry a rozhraní. CPaaS a technické parametre hardvéru a softvéru sú tiež špeciálne navrhnuté na podporu (tele)komunikačných aplikácií. Tieto aplikácie a ich použitie sú oveľa citlivejšie na chvenie, latenciu a straty paketov. Hostované telefónne ústredne PABX, mobilné siete sa zvyčajne nasadzované na platformy CPaaS.

Mobilná platforma ako služba[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2012 poskytuje mobilný PaaS (mPaaS) vývojové možnosti pre návrhárov a vývojárov mobilných aplikácií. Skupina Yankee označila mPaaS za jednu zo svojich tém na rok 2014.[23] [24]

Otvorené PaaS[upraviť | upraviť zdroj]

Open PaaS nezahŕňa hosting, ale poskytuje softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý umožňuje poskytovateľovi PaaS spúšťať aplikácie v prostredí otvoreného zdroja, ako je napríklad Google App Engine. Niektoré otvorené platformy umožňujú vývojárom na nasadenie svojich aplikácií použiť akýkoľvek programovací jazyk, databázu, operačný systém alebo server.[25]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Všeobecne o cloud computingu [online]. informatizacia.sk, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. Archivované 2021-01-14 z originálu.
  2. ↑ CHANG, WILLIAM Y.. Transforming enterprise cloud services. Dordrecht : Springer, 2010. Dostupné online. ISBN 978-90-481-9846-7.
  3. ↑ Cognitive Computing and Big Data Analytics. Hybrid Cloud For Dummies, 2012-05-08. Dostupné online [cit. 2021-01-12]. DOI: 10.1002/9781119183648.
  4. ↑ EDMUNDSON, David; SCHAEFER, Gerald. Flickr Retriever -- Fast Retrieval of Flickr Photos [online]. IEEE, 2012-12, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. DOI:10.1109/wi-iat.2012.234
  5. ↑ Zimki Is No More [online]. ian.io, 2007-09-25, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ FERGUSON, Russ. Beginning JavaScript. Berkeley, CA : Apress, 2019. Dostupné online. ISBN 978-1-4842-4394-7. S. 121–134.
  7. ↑ Ratcliffe opens its doors. Electronics and Power, 1973, roč. 19, čís. 19, s. 486. Dostupné online [cit. 2021-01-12]. ISSN 0013-5127. DOI: 10.1049/ep.1973.0589.
  8. ↑ Dow opens API catalyst plant. Focus on Catalysts, 2006-12, roč. 2006, čís. 12, s. 5–6. Dostupné online [cit. 2021-01-12]. ISSN 1351-4180. DOI: 10.1016/s1351-4180(06)71980-8.
  9. ↑ OLIVER, Michael. Understanding Disability. London : Macmillan Education UK, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-230-22028-7. S. 13–26.
  10. ↑ Inflammation Shuts Down Cancer-Fighting Genes [online]. SciVee, 2012-02-28, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online.
  11. ↑ WU, Jiewen. WHISK: Web Hosted Information into Summarized Knowledge [online]. [Cit. 2021-01-12]. Dostupné online.
  12. ↑ UOLMais [online]. mais.uol.com.br, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online.
  13. ↑ KŘÍŽEK, Stanislav. PaaS – Platforma ako služba: Čo to je a aké má výhody? [online]. 2021-01-12, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online.
  14. ↑ Weigh the benefits of PaaS providers against lock-in risks [online]. SearchCloudComputing, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Architecting The Cloud. Hoboken, NJ, USA : John Wiley & Sons, Inc., 2014-01-24. Dostupné online. ISBN 978-1-118-69177-9. S. 1–11.
  16. ↑ KAVIS, Mike. Top 8 Reasons Why Enterprises Are Passing On PaaS [online]. Forbes, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ KAVIS, Mike. Top 8 Reasons Why Enterprises Are Passing On PaaS [online]. Forbes, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Architecting The Cloud. Hoboken, NJ, USA : John Wiley & Sons, Inc., 2014-01-24. Dostupné online. ISBN 978-1-118-69177-9. S. 1–11.
  19. ↑ Architecting The Cloud. Hoboken, NJ, USA : John Wiley & Sons, Inc., 2014-01-24. Dostupné online. ISBN 978-1-118-69177-9. S. 1–11.
  20. ↑ a b BUTLER, Brandon. PaaS Primer: What is platform as a service and why does it matter? [online]. Network World, 2013-02-11, [cit. 2021-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ MORENO, Rui; RHODES, Andrew. Sepsis Management. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2011-09-09. Dostupné online. ISBN 978-3-642-03518-0. S. 7–22.
  22. ↑ COLERIDGE, Sara. Sara Coleridge: Collected Poems. [s.l.] : Oxford University Press, 2007-01-01. Dostupné online. ISBN 978-1-85754-895-2.
  23. ↑ MURPHY, Clifford R.. Yankee Twang. [s.l.] : University of Illinois Press, 2014-09-01. Dostupné online. ISBN 978-0-252-03867-9.
  24. ↑ Pro Web 2.0 Mashups. Berkeley, CA : Apress. Dostupné online. ISBN 978-1-59059-858-0. S. 313–324.
  25. ↑ KIM, Eui-Jik; YOUM, Sungkwan. Machine-to-machine platform architecture for horizontal service integration. EURASIP Journal on Wireless Communications and Networking, 2013-03-20, roč. 2013, čís. 1. Dostupné online [cit. 2021-01-12]. ISSN 1687-1499. DOI: 10.1186/1687-1499-2013-79.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Platforma_ako_služba&oldid=7659996“