Plovdiv

Plovdiv je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej. Žije tu 342-tisíc obyvateľov.

Obsah

1 Poloha
2 Dejiny
3 Pamiatky
4 Obyvateľstvo
5 Partnerské mestá
6 Referencie
7 Iné projekty
8 Externé odkazy

Poloha [upraviť]

Mesto sa nachádza vo východnej čati Tráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Už starý grécky spisovateľ a prozaik ho označil za jedno z najkrajších miest starej Trácie. V súčasnosti sa skladá z dvoch častí, a to zo Starého mesta a z nového mesta. Staré mesto sa rozkladá na troch pahorkoch; prvý sa názýva Nebet Tepe (Strážný pahorok), druhý nesie meno Džambas Tepe (Pahorok umelcov) a tretí Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).

Dejiny [upraviť]

Rímsky amfiteáter

Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias. V roku 342 pred Kr. túto osadu dobyl macedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippolis. V čase rímskej nadvlády dostalo názov Trimontium (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trákia. Z obdobia rímskej nádvlády sa až do dnešných čias zachovalo množstvo stavebných pamiatok (najmä amfiteáter). Stalo sa významným obchodným a kultúrnym centrom na Balkáne a hralo strategickú úlohu pri obrane Konštantínopolu. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 447 ho zničili Huni a neskôr ho obsadili Slovania a Bulhari.

V období raného stredoveku bolo striedavo v bulharských a byzantských rukách. Na konci 14. storočia sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše a pod tureckou nadvládou zostalo až do druhej polovice 19. storočia. V čase vznikania novodobého bulharského štátu sa usilovalo o postavenie hlavného mesta a v období národného obrodenia sa stalo významným centrom národného života Bulharov. Po Berlínskom kongrese (1878) sa stalo centrom osmanskej provincie Východná Rumélia a v roku 1885 bola táto provincia zjednotená s ostatným Bulharskom.

Pamiatky [upraviť]

Katedrála Sv. Ľudovíta (katolícka)

Amfiteáter z rímskych čias je známa pamätihodnosť z rímskych čias, ktorá sa stáva najčastejším cieľom turistických výprav do tohto mesta. Dal ho vybudovať v 2. storočí pred naším letopočtom rímsky cisár Marcus Aurelius. Ešte aj v súčasnosti sa tu zmestí až 3 000 divákov, ktorí si tu môžu pozrieť divadelné predstavenia alebo koncerty. Z amfiteátra je krásny pohľad na pohorie Rodope.
Sveta Marina je pravoslávny chrám, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1851 až 1853. Nachádzajú sa v ňom krásne drevorezby a ikony z dieľne majstra Stanislava Dospevského.
Sveti Kontantin a sveta Helena je významný pravoslávny chrám, ktorý pochádza z tridsiatych rokov 19. storočia. Návštevníkov upútajú najmä prekrásne ikony a nástenné maľby od majstra Zacharija Zografa.
Katedrála svätého Ľudovíta je rímskokatolícka arcidiecézna katedrála, ktorá pochádza z druhej polovice 19. storočia. Pomenovaná je podľa francúzskeho kráľa a svätca Ľudovíta IX. Na stavbe katedrály môžeme objaviť prvky neoslohov (neoklasicizmu a neobarok).
Imaret džamija je moslimská mešita, ktorá bola postavená na začiatku 15. storočia na príkaz sulána Bajezida. Pomenovaná je podľa noclahárne pre pútnikov (imaret). V časoch osmanskej nadvlády sa mesto stalo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Dnes mešita opäť slúži moslimským veriacim.
Bačkovský monastier patrí medzi najnavštevovanejšie monastiere na území Bulharska. Založili ho v roku 1083 gruzínski mnísi. Od 14. storočia je opevnený a počas osmanskej nadvlády bol niekoľkokrát vylúpený a zničený. V roku 1604 bol vybudovaný hlavný chrám Sveta Bogorodica. Aj dnes sa v monastieri uskutočňujú pravoslávne bohoslužby.

Obyvateľstvo [upraviť]

K 15. novembru 2011 žilo v meste 335 284 obyvateľov^[1]. Prevažnú časť tvoria obyvatelia bulharskej národnosti, ale žijú tu aj príslušníci tureckej a rómskej menšiny.