Plovdiv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 42°09′S 24°45′V / 42.15°S 24.75°V / 42.15; 24.75
Plovdiv
Пловдив
Mesto
Plovdiv Hills.jpg
Panoráma
Plovdiv flag.png
Vlajka
Plovdiv-coat-of-arms.svg
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Plovdiv
Nadmorská výška 540 m n. m.
Súradnice 42°09′S 24°45′V / 42.15°S 24.75°V / 42.15; 24.75
Obyvateľstvo 366 779 (2013)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 4000
Telefónna prevoľba 032
Poloha mesta v Bulharsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Bulharsku

Plovdiv (bulh. Пловдив) je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti. Je administratívnym centrom plovdivského kraja a dôležitým ekonomickým, dopravným, kultúrnym a vzdelávacím centrom.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza vo východnej časti Tráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Už starý grécky spisovateľ a prozaik ho označil za jedno z najkrajších miest starej Trácie. V súčasnosti sa skladá z dvoch častí, a to zo starého mesta a z nového mesta. Staré mesto sa rozkladá na troch pahorkoch; prvý sa názýva Nebet Tepe (Strážný pahorok), druhý nesie meno Džambas Tepe (Pahorok umelcov) a tretí Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rímsky amfiteáter

Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias. V roku 342 pred Kr. túto osadu dobyl macedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippolis. V čase rímskej nadvlády dostalo názov Trimontium (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trácia. Z obdobia rímskej nadvlády sa až do dnešných čias zachovalo množstvo stavebných pamiatok (najmä amfiteáter). Stalo sa významným obchodným a kultúrnym centrom na Balkáne a hralo strategickú úlohu pri obrane Konštantínopolu. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 447 ho zničili Huni a neskôr ho obsadili Slovania a Bulhari.

V období raného stredoveku bolo striedavo v bulharských a byzantských rukách. Na konci 14. storočia sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše a pod tureckou nadvládou zostalo až do druhej polovice 19. storočia. V čase vznikania novodobého bulharského štátu sa usilovalo o postavenie hlavného mesta a v období národného obrodenia sa stalo významným centrom národného života Bulharov. Po Berlínskom kongrese (1878) sa stalo centrom osmanskej provincie Východná Rumélia a v roku 1885 bola táto provincia zjednotená s ostatným Bulharskom.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála sv. Ľudovíta (katolícka)
  • Amfiteáter z rímskych čias je známa pamätihodnosť z rímskych čias, ktorá sa stáva najčastejším cieľom turistických výprav do tohto mesta. Dal ho vybudovať v 2. storočí pred naším letopočtom rímsky cisár Marcus Aurelius. Ešte aj v súčasnosti sa tu zmestí až 3 000 divákov, ktorí si tu môžu pozrieť divadelné predstavenia alebo koncerty. Z amfiteátra je krásny pohľad na pohorie Rodopy.
  • Sveta Marina je pravoslávny chrám, ktorý bol vybudovaný v rokoch 18511853. Nachádzajú sa v ňom krásne drevorezby a ikony z dielne majstra Stanislava Dospevského.
  • Sveti Kontantin a sveta Helena je významný pravoslávny chrám, ktorý pochádza z tridsiatych rokov 19. storočia. Návštevníkov upútajú najmä prekrásne ikony a nástenné maľby od majstra Zacharija Zografa.
  • Katedrála svätého Ľudovíta je rímskokatolícka arcidiecézna katedrála, ktorá pochádza z druhej polovice 19. storočia. Pomenovaná je podľa francúzskeho kráľa a svätca Ľudovíta IX. Na stavbe katedrály môžeme objaviť prvky neoslohov (neoklasicizmu a neobaroka).
  • Imaret džamija je moslimská mešita, ktorá bola postavená na začiatku 15. storočia na príkaz sultána Bajezida. Pomenovaná je podľa nocľahárne pre pútnikov (imaret). V časoch osmanskej nadvlády sa mesto stalo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Dnes mešita opäť slúži moslimským veriacim.
  • Bačkovský monastier patrí medzi najnavštevovanejšie monastiere na území Bulharska. Založili ho v roku 1083 gruzínski mnísi. Od 14. storočia je opevnený a počas osmanskej nadvlády bol niekoľkokrát vylúpený a zničený. V roku 1604 bol vybudovaný hlavný chrám Sveta Bogorodica. Aj dnes sa v monastieri uskutočňujú pravoslávne bohoslužby.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

K 15. júnu 2013 žilo v meste 366 779 obyvateľov.[2] Prevažnú časť populácie tvoria Bulhari, ale žijú tu aj príslušníci tureckej a rómskej menšiny.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sv. Nedelja (pravoslávny)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. avtori Evgeni Dinchev ... et al. (2002). Пътеводител България (in Bulgarian). София: ТАНГРА ТанНакРа ИК. ISBN 954-9942-32-5.
  2. grao.bg

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]