Plovdiv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Plovdiv

Plovdiv je mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti a druhé najväčšie mesto v Bulharsku. Žije tu 342-tisíc obyvateľov.

Obsah

1 Polohopis
2 História
3 Obyvateľstvo
4 Pamiatky
5 Partnerské mestá
6 Referencie
7 Iné projekty

[upraviť] Polohopis

Mesto sa nachádza vo východnej čati Tráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Už starý grécky spisovateľ a prozaik ho označil za jedno z najkrajších miest starej Trácie. V súčasnosti sa skladá z dvoch častí, a to zo Starého mesta a z nového mesta.
Staré mesto sa rozkladá na troch pahorkoch. Prvý sa názýva Nebet Tepe (Strážný pahorok), druhý nesie meno Džambas Tepe (Pahorok umelcov) a trtí Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).

[upraviť] História

Erb mesta

Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias. V roku 342 p. n. l. túto osadu dobyl mecedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippolis. V čase rímskej nadvlády dostalo meno názov Trimontium (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trákia. Z obdobia rímskej nádvlády sa až do dnešných čias zachovalo množstvo stavebných pamiatok (hl. amfiteáter). Stalo sa významným obchodným a kultúrnym centrom na Balkáne a hralo strategickú úlohu pri obrane Konštantínopolu. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 447 ho zničili Huni a neskôr ho obsadili Slovania a Bulhari. V období raného stredoveku bolo striedavo b bulharských a byzantských rukách. Na konci 14. storočia sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše a pod tureckou nadvládou zostalo až do druhej polovice 19. storočia. V čase vznikania novodobého bulharského štátu sa usilovalo o postavenie hlavného mesta a v období národného obrodenia sa stalo významným centrom národného života Bulharov. Po Berlínskom kongrese (1878) sa stalo centrom osmanskej provincie Východná Rumélia a v roku 1885 bola táto provincia zjednotená s ostatným Bulharskom.

[upraviť] Obyvateľstvo

Podľa údajov z roku 2007 žilo v meste 377 725 obyvateľov. Prevažnú časť tvoria obyvatelia bulharskej národnosti, ale žijú tu aj príslušníci tureckej a rómskej menšiny.

[upraviť] Pamiatky

Rímsky amfiteáter

Amfiteáter z rímskych čias
Je to známa pamätihodnosť z rímskych čias, ktorá sa stáva najčastejším cieľom turistických výprav do tohto mesta. Dal ho vybudovať v 2. storočí pred naším letopočtom rímsky cisár Marcus Aurelius. Ešte aj v súčasnosti sa tu zmestí až 3 000 divákov, ktorí si tu môžu pozrieť divadelné predstavenia alebo koncerty. Z amfiteátra je krásny pohľad na pohorie Rodope.
Sveta Marina
Pravoslávny chrám, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1851 až 1853. Nachádzajú sa v ňom krásne drevorezby a ikony z dieľne majstra Stanislava Dospevského.
Sveti Kontantin a sveta Helena
Ďalší významný pravoslávny chrám v Plovdive. Pochádza z tridsiatych rokov 19. storočia. Návštevníkov upútajú najmä prekrásne ikony a nástenné maľby od majstra Zacharija Zografa.

Katedrála Sv. Ľudovíta (katolícka)

Katedrála svätého Ľudovíta
Rímskokatolícka katedrála, ktorá pochádza z druhej polovice 19. storočia. Je to konkatedrála arcidiecézy Sofia - Plovdiv. Pomenovaná je podľa francúzskeho kráľa a svätca Ľudovíta IX. Na stavbe katedrály môžeme objaviť prvky noeslohov (neoklaicizmua a neobarok)
Imaret džamija

Moslimská mešita, ktorá bola postavená na začiatku 15.storočia na príkaz sulána Bajezida. Pomenovaná je podľa noclahárne pre pútnikov (imaret). V časoch osmanskej nadvlády sa mesto stalo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Dnes mešita opäť slúži moslimským veriacim.
Bačkovský monastier
Patrí medzi najnavštevovanejšie monastiere na území Bulharska. Založili ho v roku 1083 gruzínski mnísi. Od 14. storočia je opevnený. Počas osmanskej nadvlády bol niekoľkokrát vylúpený a zničený. V roku 1604 bol vybudovaný hlavný chrám Sveta Bogorodica. Aj dnes sa v monastieri uskutočňujú pravoslávne bohoslužby.