Počítačová kriminalita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Počítačová kriminalitatrestné činy zamerané proti počítačom ako aj trestné činy páchané pomocou počítača. Ide o nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu. Počítače v podstate neumožňujú páchať nový typ trestnej činnosti, iba poskytujú novú technológiu a nové spôsoby na páchanie už známych trestných činov ako je sabotáž, krádež, zneužitie, neoprávnené užívanie cudzej veci, vydieranie alebo špionáž.

Druhy kriminality[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýraznejšími prejavmi počítačovej kriminality sú:

  1. útok na počítač, program, údaje, komunikačné zariadenie: fyzické útoky na zariadenie výpočtovej techniky, magnetické médiá, vedenie počítačovej siete alebo elektrického rozvodu a pod., vymazanie alebo pozmenenie dát, formátovanie pamäťových médií nesúcich dáta, pôsobenie počítačových infiltrácií, nelegálna tvorba a rozširovanie kópií programov, získanie kópie hospodárskych dát, databáz zákazníkov, v štátnych orgánoch únik informácií o občanoch a pod. Z hľadiska rozsahu najväčších škôd pravdepodobne najväčší podiel patrí nelegálnej tvorbe a predaju autorsky chráneného programového vybavenia v počítačovom slangu označovaná ako Warez.
  2. neoprávnené užívanie počítača alebo komunikačného zariadenia: využívanie počítačovej techniky, faxov, prostriedkov počítačových sietí, databáz a programov zamestnancami firiem a organizácií na vlastnú zárobkovú činnosť.
  3. neoprávnený prístup k údajom, získanie utajovaných informácií (počítačová špionáž) alebo iných informácií o osobách, činnosti a pod.: prenikanie do bankových systémov, systémov národnej obrany, do počítačových sietí dôležitých inštitúcií a pod. Niekedy táto činnosť spôsobuje priame škody veľkého rozsahu, napr. nelegálne bankové operácie, ako aj nepriame škody spôsobené únikom informácií. V súvislosti s týmto trestným činom môže byť aj súbežný trestný čin ako napr. vydieranie, nekalá súťaž, ohrozenie hospodárskeho tajomstva, vyzvedačstvo, ohrozenie štátneho tajomstva.
  4. krádež počítača, programu, údajov, komunikačného zariadenia
  5. zmena v programoch a údajoch (okrajovo i v technickom zapojení počítača resp. komunikačného zariadenia): zmena programov a údajov inými programami alebo priamymi zásahmi programátora, úprava v zapojení alebo inom atribúte technického vybavenia počítača.
  6. zneužívanie počítačových prostriedkov k páchaniu inej trestnej činnosti: manipulácia s údajmi ako napr. zostavy v skladoch, tržby, nemocenské poistenie, stavy pracovníkov, stav účtov a pod., patria sem aj krádeže motorových vozidiel, falšovanie technickej dokumentácie, priekupníctvo, daňové podvody, falšovanie a pozmeňovanie cenín, úradných listín a dokladov, dokonca aj peňazí.
  7. podvody páchané v súvislosti s výpočtovou technikou: využitie niečieho omylu vo svoj prospech (hry s vkladom finančnej čiastky a rozosielaním listov “následníkom” so sľubom zaručeného zisku). Tento druh trestnej činnosti možno vykonávať aj bez použitia výpočtovej techniky, ale s jej použitím je táto činnosť efektívnejšia.
  8. šírenie poplašných správ: vytvorenie poplašnej správy upozorňujúcej na fiktívne nebezpečenstvo. Najčastejším motívom páchateľov tejto trestnej činnosti je pobaviť sa na nevedomosti ostatných, no môže ísť i o správy spojené s páchaním inej trestnej činnosti. Tieto správy sú v počítačovom slangu označovaná ako Hoax.

Warez[upraviť | upraviť zdroj]

Najviac rozšírenou trestnou činnosťou je používanie, šírenie a vytváranie prostriedkov na odstránenie ochranných prvkov slúžiacich na chránenie autorských diel alebo používanie a šírenie takto upravených autorských diel, s ktorými je nakladané v rozpore s autorským právom. Takéto prostriedky sa v počítačovom slangu nazývajú Warez. Ľudia, zaobchádzajúci s warezom, bývajú označovaní ako softvéroví piráti.

Podľa druhu býva warez rozdeľovaný na:

  • aplikácie – aplikácie: vo všeobecnosti maloobchodné verzie softvérových balíkov
  • cracky – cracky: záplaty určené na pozmenenie skúšobnej verzie programov na plné alebo na obídenie protipirátskej ochrany
  • keys/key generators (skrátene keygens) - inštalačné a registračné kľúče: kľúče k inštalačným programom alebo ich generátory, ktoré umožňujú nelegálne nainštalovať program alebo odstránia obmedzenia skúšobnej verzie programu
  • games – počítačové hry: počítačové hry a hry pre hracie konzoly
  • movies – filmy: pirátske filmy
  • music/mp3 – hudba: pirátske albumy, single alebo iné hudobné formáty distribuované vo forme hudobného formátu MP3
  • E-Books/Tutorialy – knihy: do tejto kategórie spadajú pirátske eknihy, naskenované knihy a návody k programom.

Prienik do systému[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšou rozšírenou trestnou činnosťou je neoprávnené vniknutie do systému. Človek zaoberajúci sa touto činnosťou sa v počítačovom slangu nazýva Hacker. Najčastejšie metódy na prienik do systému sú tieto:

Útok hrubou silou[upraviť | upraviť zdroj]

Útok hrubou silou je metóda, ktorá spočíva vo vyskúšaní všetkých možných kombinácií znakov. Útočník zostrojí program, ktorý sa pokúša postupným vyskúšaním všetkých možností uhádnuť Vaše heslo. Rozlúšteniu takéhoto hesla zabránite použitím dostatočne dlhého hesla (pri súčasnom výkone počítačov sa odporúča minimálne 8 znakov). Dôležité je použiť čo najširší možný okruh znakov – malé i veľké písmená, čísla a ďalšie symboly. Toto heslo je potrebné tiež často meniť. Samozrejme to záleží na dôležitosti príslušného hesla. Je nanajvýš nevhodné ukladať hesla na verejne dostupných počítačoch.

Slovníkový útok[upraviť | upraviť zdroj]

Tento útok spočíva v skúšaní všetkých slov daného jazyka. Takémuto útoku sa dá predísť tak, že použijete heslo, ktoré nie je slovom žiadneho jazyka. Bezpečné heslo si môžete odvodiť napríklad takto: Vezmime si prvé písmená vety, ktorú si ľahko zapamätáme: A predsa sa točí. Galileo Galilei. Dostaneme Aprsto-GaGa. Toto heslo môžeme ešte vylepšiť napríklad takto Apr100-2*Ga.

Odpočúvanie sieťovej komunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Vaše heslo sa dá veľmi jednoducho získať odpočúvaním nezabezpečených komunikačných liniek ako sú http:// a ftp://. Preto nikdy nezadávajte svoje údaje do stránky, ktorá nie je zabezpečená šifrovanou komunikáciou https:// alebo ftps:// (poprípade inou).

Využitie neukončeného spojenia[upraviť | upraviť zdroj]

Útočník môže využiť, že sa zabudnete odhlásiť zo systému. Využije otvorené spojenie, ktoré zneužije vo svoj prospech. Niektoré stránky sa proti takýmto útokom chránia automatickým ukončením spojenia pri nečinnosti (preto sa nedá odoslať mail, ktorý píšete dlhšie ako 15 minút).

Zadné vrátka[upraviť | upraviť zdroj]

Útočník zostrojí program nazývaný Backdoor (zadné vrátka), ktorý mu umožní pripojiť sa do systému bez nutnosti poznať správne používateľské meno a heslo. Tento program rozšíri pomocou počítačového červa alebo trójskeho koňa.

Odchytenie hesla[upraviť | upraviť zdroj]

Útočník zostrojí program nazývaný Keylogger, ktorý zaznamenáva stlačené klávesy a takto získané údaje mu odosiela prostredníctvom Internetu. Tento program rozšíri pomocou počítačového červa alebo trójskeho koňa.

Počítačové bankové krádeže[upraviť | upraviť zdroj]

Bankové krádeže uskutočnené pomocou počítača sú zatiaľ u nás zriedkavé no vo svete sa začínajú čoraz viac vyskytovať. Známe sú nasledujúce tri typy krádeží:

Phishing[upraviť | upraviť zdroj]

Správy, ktoré Vás pod určitou zámienkou nabádajú ku zmene osobných údajov sa odborne nazývajú Phishing (v preklade rybárčenie). V takomto emaile je umiestnený odkaz, na ktorom si heslo máte zmeniť, alebo ho vyžaduje od vás. Odkaz však nesmeruje na stránku banky, ale na jej dokonalú napodobeninu. Takéto správy sú väčšinou veľmi formálne napísané. Niektoré dokonca vyzerajú tak, že ich odosielateľom je samotná banka. Preto si vždy overte pravosť takejto správy a neotvárajte stránku cez odkaz v pošte.

Pharming[upraviť | upraviť zdroj]

Najzákernejší spôsob, ktorým Vás hacker môže pripraviť o vaše úspory, je Pharming (farmárčenie). Táto metóda spočíva v presmerovaní názvu www stránky na inú adresu. Každej mennej adrese napríklad ib.vub.sk prislúcha číselná adresa napríklad 215.5.214.144. Pomerne jednoduchým spôsobom sa dá toto nastavenie zmeniť. Ak zadáte mennú adresu do Vášho prehliadača, miesto stránky banky sa zobrazí jej dokonalá napodobenina. Vy teda ani nezbadáte, že ste na inej stránke. Po zadaní údajov, ich získa neoprávnená osoba, ktorá takúto falošnú stránku vytvorila. Proti takejto hrozbe sa môžete brániť rôznym spôsobom. Najjednoduchším spôsob je zistiť si číselný kód stránky internetbankingu. Stačí otvoriť príkazový riadok (štartaprogramyapríslušenstvo apríkazový riadok) a zadať príkaz ping adresa (napr. ping ib.vub.sk). Potom miesto mennej adresy do prehliadača zadáte číselnú adresu (napríklad https:// 215.5.214.144). Ďalšou možnosťou je overovanie platnosti certifikátu a upozornenie pri prechode zo zabezpečenej stránky na nezabezpečenú. Tieto funkcie sa dajú nastaviť v internetovom prehliadači. Niektoré banky sa proti takémuto spôsobu elektronického podvodu bránia tak, že Vám ihneď po prihlásení do systému pošlú SMS s kódom, ktorý musíte zadať alebo Vás aspoň upozornia, že sa niekto prihlásil k Vášmu účtu.

Spoofing[upraviť | upraviť zdroj]

Do kategórie Spoofing patria všetky metódy, ktoré používajú hackeri na zmenu totožnosti odosielaných správ. Jednou z týchto metód je i náhrada emailovej adresy pri phishingu, ktorá zabezpečí, aby správa vyzerala tak, že ju odoslala banka. Ďalšou metódou je podvrh IP adresy na stránky, ktoré takýmto spôsobom overujú totožnosť prihlasujúceho. Najviac nebezpečnou je však metóda nazývaná MITM (man-in-the-middle v preklade „muž v strede“). Táto metóda spočíva v narušení komunikácie medzi klientom a bankou, pri ktorej útočník naruší šifrovací systém verejného a súkromného kľúča, ktorý sa používa pri komunikácii. Použiť metódu MITM však nie je jednoduché, pretože na narušenie komunikácie je potrebné získanie kľúča (niekedy tiež označovaný ako certifikát) banky, ktorý sa často mení. Je preto dôležité nastaviť Váš internetový prehliadač tak, aby overoval, či je certifikát ešte platný.

Počítačová kriminalita a iné druhy kriminality[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený Vennov diagram zobrazuje vzťah a prepojenie jednotlivých druhov kriminalít z hľadiska spoločných znakov. Diagram Kriminalita

Obrázok[Diagram Kriminalita.png]> By PavlosKO (Own work) [<a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0">CC-BY-SA-3.0</a>], <a href="https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3ADiagram_Kriminalita.png">via Wikimedia Commons</a> [url=https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3ADiagram_Kriminalita.png][img]//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/77/Diagram_Kriminalita.png[/img][/url]