Portál:Kozmonautika/Odporúčaný článok/27 2009
Vesmírny výťah je zatiaľ (rok 2009) teoretické zariadenie na vynášanie nákladu, objektov do kozmického priestoru na geostacionárnu dráhu Zeme.
Myšlienka vesmírneho výťahu sa prvýkrát objavila v roku 1895, keď sa ruský priekopník kozmonautiky Konstantin Ciolkovskij, inšpiroval Eiffelovou vežou a navrhol postaviť "vesmírnu vežu", ktorá by siahala až do vesmírneho priestoru. Predstavoval si, zavesenie výťahu na konci jedného kábla , ktoré by vynieslo náklad priamo na geostacionárnu dráhu. Veža, alebo výťah takéhoto druhu by bol schopný bez rakety vyniesť objekty na geostacionárnu dráhu. Pretože objekt pri výstupe zároveň musí nabrať tangenciálnu rýchlosť, pri dosiahnutí cieľa má dostatočnú rýchlosť a energiu, aby ostal na geostacionárnej dráhe Zeme.
Postavenie veže takéhoto druhu bolo nemožné, pretože neexistoval materiál s potrebnou pevnosťou. V roku 1957 navrhol sovietsky vedec Jurij Artsutanov jednu alternatívnu variantu tejto myšlienky. Kozmický umelý satelit sa mal vyniesť na geostacionárnu dráhu Zeme a tam slúžiť ako "zavesenie" výťahu. Odtiaľ sa mohol spustiť kábel smerom k Zemi. Ťažisko konštrukcie musí ostať na geostacionárnej dráhe, a tak pri uhlovej rýchlosti, ktorá zodpovedá zemskej rotácii sa odstredivá sila a zemská príťažlivosť vyrovnajú. Avšak kábel z dĺžkou 35 786km je ťažko realizovateľný.