Prápor (vojenská jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pochodujúci prápor lotyšských vojsk

Prápor alebo zastarano batalión je vojenská jednotka pozostávajúca z 300 – 1 200 vojakov. Väčšinou tvorená dvomi až siedmimi rotami. Veliteľom je väčšinou major, podplukovník alebo zriedkavejšie plukovník. Viaceré prápory môžu byť spojené do väčšej jednotky pluku, brigády prípadne aj divízie.

Označenie jednotiek typu práporu sa v armádach rôznych krajín odlišuje, niekedy veľmi výrazne. Zatiaľ čo niektoré armády členia svoje pechotné jednotky na prápory, ale ďalšie jednotky jazdectva, prieskumu alebo tankového vojska veľkosťou zodpovedajúce práporu, označujú ako švadrony/eskadróny (squadron) alebo pluky (regiment). Rozdiely sa niekedy vyskytujú aj v rámci rôznych zložiek tej istej armády, podľa toho ako je úloha jednotky vnímaná v historickom kontexte organizácie armády.

Prápor je v mnohých armádach najmenšou jednotkou schopnou samostatného plnenia bojových úloh, ktorá nie je priamo podriadená najvyššiemu veleniu, i keď obe tieto tvrdenia nie sú platné pre všetky armády. Jednotka býva často súčasťou pluku, bojovej skupiny alebo brigády, v závislosti od organizačného modelu daných ozbrojených síl. V prípade, že je prápor samostatnou jednotkou, označuje sa ako samostatný prápor[1]. Väčšinu práporu môže tvoriť jeden typ vojska, napr. pechotný prápor, alebo tankový prápor. Každý prápor by mal okrem bojových jednotiek obsahovať aj podporné logistické oddiely, väčšinou tvoriace samostatnú rotu.

Termín batalión má taliansky pôvod, tal. batailleboj. Zatiaľ čo český a slovenský termín je odvodený od českého označenia zástavy (prápor), ktorá bola (odlišovacím) znakom jednotky. Prápormi alebo bataliónmi začali byť v 14. a 15. storočí nazývané jednotky pechoty a jazdectva, ktoré na bojisku operovali v zovretých štvorcových útvaroch pohybujúce sa v presne určenej vzdialenosti jedna od druhej[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ždanov, M. G.. Batalion, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-10-01]. Dostupné online. (po rusky)