Prírodný park Bohdalovsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohdalovsko
Prírodný park
Skala Baba v prírodnej rezervácii Baba - V bukách
Štát Česko Česko
Región Kraj Vysočina
Okres Žďár nad Sázavou
Súradnice 49°28′42″S 15°52′10″V / 49,47837°S 15,86931°V / 49.47837; 15.86931
Rozloha 6 041,38 ha
Vznik 2.7.2001 [1]
 - Vyhlásil Kraj Vysočina
Česko: Prírodný park Bohdalovsko
Prírodný park Bohdalovsko
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Přírodní park Bohdalovsko
Webová stránka: Portál kultúrneho dedičstva
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tabuľa prírodného parku neďaleko rybníka Rendlíček pri Březí nad Oslavou

Prírodný park Bohdalovsko zaberá časť Českomoravskej vrchoviny v západnej časti okresu Žďár nad Sázavou. Vyhlásený bol s cieľom ochrániť krajinný ráz, ktorým je najmä prírodná, kultúrna a historická charakteristika vymedzeného územia s vysokými biologickými a estetickými hodnotami. Rozloha parku je 6 041 ha.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie prírodného parku spadá do geologickej jednotky strážeckého moldanubika a najčastejšími horninami tu sú ruly, pararuly a migmatity. Najčastejšími pôdnymi typmi sú kambizeme dystrické a pseudogleje modálne, miestami aj gleje. Od doby stredovekej kolonizácie prešla tunajšia krajina veľkú obmenou. Pôvodné bukové lesy s jedľou boli premenené na polia, lúky a pasienky, zvyšok lesov bol ľuďmi zmenený do podoby najmä smrekových kultúr. Jelšiny na vlhších miestach, okolo potokov a na prameniskách, boli často tiež vyrúbané, dnes na ich mieste môžeme nájsť vlhké a rašelinové lúky, najmä ale rôzne veľké rybníky. Tie sa časom stali organickou časťou krajiny, boli kolonizované typickou mokraďovou vegetáciou a útočisko tu našiel rad druhov živočíchov. Až takmer do polovice 20. storočia tu prebiehalo tradičné hospodárenie ako každoročné kosenie väčšiny lúk, častá bola pastva dobytka a to aj toho drobného, ​​rybníky boli pre zvýšenie produkcie rýb vypúšťané (tzv. letnenie) a občas sa nechali zarásť, často bolo vysiate aj obilie, po znovu napustení boli takto prirodzene pohnojené. Počas 20. storočia ale došlo k pomerne rýchlej a veľkoplošnej zmene využívania krajiny, ktorá trvá dodnes. Rybníky sú často držané „na plnej vode“, sú hnojené a ryby v nich prikrmované umelo, drobné polia boli scelené a hraničné medze rozorané, vlhké lúky boli buď odvodnené melioráciami a často preorané a následne dosiate druhovo chudobnou zmesou kultúrnych tráv, tie menšie a horšie prístupné boli naopak opustené a mnoho z nich úplne zarástlo. Z lesov sa stali takpovediac „polia na smrekové drevo“. Aj keď tieto zmeny postihli aj Bohdalovsko, stále tu môžeme nájsť rad zaujímavých miest s výskytom vzácnych druhov organizmov. Niektoré z nich sú chránené v rámci maloplošných chránených území ako PR Baba - V Bukách ako porast pôvodných bukových lesov a PP Laguna u Bohdalova ochraňujúce mokrade s bohatým výskytom obojživelníkov. Päť lokalít je začlenených do siete európsky významných lokalít Natura 2000. Jednak už spomenutá Baba - V Bukách, ďalej potom Dolní rybník u Újezda, Rybníky u Rudolce, Znětínské rybníky a Fickův rybník.

U väčšiny z nich je spoločným menovateľom výskyt drobnej trávičky koleanta útleho (Colenathus subtuilis), často sprevádzanej ďalšími vzácnymi druhmi biotopu obnažených rybničných dien, ako napr. tilovka vodná (Tillaea aquatica) alebo ostrica česká (Carex bohemica). Ďalším predmetom ochrany týchto lokalít je výskyt rôznych druhov obojživelníkov, najmä mloka hrebenatého (Triturus cristatus) a kunka červenobruchej (Bombina bombina). Na pobreží rybníkov je viazaná aj vegetácia rákosia a vysokých ostríc, v ktorých nachádza hniezdisko celý rad druhov vtákov. Miestami možno nájsť aj drobné rašeliniská s výskytom vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata), bazanovca kytkového (Naumburgia thyrsiflora) a nátržnice močiarnej (Comarum palustre), na nadväzujúcich vlhkých lúkach môžeme v máji pozorovať kvitnúce exempláre vstavačovca májového (Dactylorhiza majalis) a všivca lesného (Pedicularis sylvatica). V zachovalých potočných jelšinách, ako napr. pozdĺž Belfrídskeho potoka rastie ozdobná drobná soldanelka horská (Soldanella montana). Z vodných rastlín je asi najvýznamnejší výskyt červenavca alpského (Potamogeton alpinus) a v rašelinových tôňach bublinatky menšej (Utricularia minor).

Katastre obcí kde sa prírodný park rozkladá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Portál kultúrneho dedičstva [online]. [Cit. 2017-01-24]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Bohdalovsko na českej Wikipédii.