Prietoková cytometria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prietoková cytometria je vedecká metóda používaná k detekcii a meraniu fyzikálnych a chemických vlastností populácie buniek alebo iných častíc.[1]

Tento proces spočíva vo vložení vzorky – suspenzie buniek alebo častíc do cytometra, kde vzorka veľmi úzkym a rýchlym prietokom preteká cez laserový lúč (bunky alebo častice prechádzajú laserom jedna po druhej). Rozptýlené svetlo určuje charakteristiky buniek a ich komponentov. Bunky bývajú často označené fluorescenčnými značkami, čo spôsobí, že svetlo je absorbované a emitované v rozličných vlnových dĺžkach. Vďaka prietokovej cytometrii môžu byť v krátkom čase zmerané tisíce buniek a zozbierané dáta sú následne analyzované v počítači pomocou rôznych softvérov.

Prietoková cytometria je často využívaná vo výskume, klinických štúdiách a v klinickej praxi. Možné využitia prietokovej cytometrie zahŕňajú:

  • počítanie buniek
  • triedenie buniek
  • stanovovanie vlastností a funkcie buniek
  • detekcia mikroorganizmov
  • detekcia povrchových znakov buniek
  • diagnóza chorôb, napr. leukémií

Prietokový cytometer je prístroj poskytujúci kvantifikovateľné dáta zo vzorky. Existujú však aj iné prístroje využívajúce prietokovú cytometriu ako napríklad prietokové triediče („cell sorters“).

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Prietoková cytometria umožňuje simultánnu analýzu viacerých parametrov buniek pomocou zdrojov svetla s rôznymi vlnovými dĺžkami a filtrov pre detekciu fluorescencie. Elektronická selekcia subpopulácií pri analýze získaných dát („gating“) tieto parametre integruje. Zvolené bunky sa vyberú označením zóny grafu (dot plotu), v ktorej sa daná populácia nachádza – populácia sa vyberie na základe prítomnosti alebo neprítomnosti pozorovaných parametrov. Následne môže byť populácia hodnotená a rozdelená v ďalšom dot plote pomocou iných fluorescenčných parametrov.[2]

Metóda je využívaná vo veľa oblastiach, nielen vedeckých, ale aj klinických. Vo vede sa prietoková cytometria aplikuje napr. v imunológii, molekulárnej biológii, virológii, rastlinnej biológii. V medicíne zas v diagnostike nádorov, pri prenatálnej diagnostike, pri transplantáciách alebo v hematológii.

Fenotypizácia bunkových populácií[upraviť | upraviť zdroj]

V klinických laboratóriách je cytometria používaná k stanoveniu profilu leukocytov v krvi pacienta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PICOT, Julien; GUERIN, Coralie L.; LE VAN KIM, Caroline. Flow cytometry: retrospective, fundamentals and recent instrumentation. Cytotechnology, 2012, roč. 64, čís. 2, s. 109–130. ISSN 0920-9069. DOI10.1007/s10616-011-9415-0. (po anglicky)
  2. BAJGELMAN, Marcio Chaim. Data Processing Handbook for Complex Biological Data Sources. London : Elsevier, 2019. ISBN 978-0-12-816548-5. DOI:10.1016/b978-0-12-816548-5.00008-3 S. 119–124. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]