Psychodynamická teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Psychodynamická teória alebo Teória výmeny medzi vedúcim a členom alebo Teória LMX (skr. z angl. leader-member exchange) je teória štýlu vedenia. Definuje efektívny štýl vedenia ako funkciu psychodynamickej výmeny (nepísaných dôhod o vzťahoch) medzi vedúcim a členmi skupiny (podriadenými). Vedúci podriadených riadia a usmerňujú prostredníctvom vplyvu, ktorý im podriadení dovolia. Vedúci môžu mať s každým podriadeným špecifický vzťah (tzv. „dyádu“) . Podstatou teórie je porozumenie sebe samému a inými ľuďom.

Teória sa aplikovala už v starovekej Číne, kde „Veľký plán“ z 2. tisícročia pred Kristom opisuje, ako sa vodcovia majú správať voči svojim podriadeným zohľadňujúc ich postoje k sociálnemu poriadku a k práci.

Najznámejšia teória LMX je Teória vertikálneho dyádového spojenia Roberta Lidena a Georga Graena, podľa ktorej nadriadení oddane a tvrdo pracujúcich podriadených odmieňajú tým, že im venujú pozornosť, zatiaľ čo k ostatným pristupujú neosobne a rigidne. Konkrétne majú nadriadení často „vnútornú skupinu“ podriadených, ktorým dôverujú a ktorým zveria vysokú zodpovednosť, vplyv na rozhodovanie a prístup k zdrojom; podriadení vnútornej skupiny na oplátku pracujú tvrdšie, majú na starosti viac administratívnych povinností a sú oddanejší danej úlohe a lojálnejší nadriadenému.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]