Ralpačän
| Ralpačän | |
| Tibetský kráľ | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 815 - 838 |
| Predchodca | Sänaleg |
| Nástupca | Langdarma |
| Odkazy | |
 | Ralpačän (multimediálne súbory na commons) |
Ralpačän bol podľa tradičného podania 41. tibetský kráľ. Narodil sa okolo roku 806, jeho otec bol Sänaleg, 40. kráľ Tibetu. Mal ešte štyroch bratov; keď Ralpačänov otec zomrel, mal sa stať ďalším kráľom najstarší žijúci Sänalegov syn Langdarma. Mal však nevybrané a hrubé chovanie, preto ministri, ktorí mali výber korunovácie kráľa na starosti, radšej zvolili za ďalšieho kráľa Ralpačäna.[1]
Ralpačän bol veľmi naklonený buddhizmu. Aktívne ho podporoval a šíril po Tibetskej ríši. So svojimi dvomi predchodcami Songcän Gampom a Thisong Decänom je preto počítaný medzi tzv. „dharma kráľov“ – panovníkov, ktorí, zaviedli v Tibete buddhizmus. Za dôb Ralpačäna bolo do tibetčiny preložených zo sanskrtu ohromné množstvo buddhistických textov. Ralpačän tiež uzavrel mierové dohody s Čínou.[2]
V snahe o šírenie buddhizmu medzi ľuďmi a podporu mníchov kráľ nariadil, aby ľudia prispievali vlastnými prostriedkami na mníchov v kláštoroch. Bol to pravdepodobne prvý prípad v Tibete, kedy laická obec musela prispievať na udržiavanie kláštorov.[2]
Ralpačän zomrel snáď v roku 838. Silné presadzovanie buddhizmu totiž nebolo milé pro-bönsky založeným ministrom, ktorí kráľa zavraždili. Po jeho smrti sa tibetského trónu chopil jeho brat Langdarma[3], počas ktorého doby dochádzalo k perzekúcii mníchov a k silnému potlačovaniu buddhizmu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ŽAGABPA, Cipön Wangčhug Dedän. Dejiny Tibetu. Praha : Nakladateľstvo Lidové Noviny, 2000. ISBN 80-7106-410-6.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ralpačän na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).