Rečnícka otázka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rečnícka otázka (iné názvy: rétorická otázka, básnická otázka, deliberatívna otázka, rozvažovacia otázka) je otázka, ktorá aj napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky.

Ako poetický a rétorický prvok bola známa už v antike. Používala sa vo všetkých žánroch rečníckeho štýlu. Dnes je príznakom patetického štýlu. Na doplňovaciu rečnícku otázku začínajúcu sa opytovacím zámenom sa očakáva záporná odpoveď (Kto z vás je proti prírode? Nikto.), na zisťovaciu otázku obsahujúcu zápor (Či nechceme sa mať všetci lepšie? Áno.) kladná odpoveď. Na rečnícku otázku často nečakáme odpoveď, lebo vyplýva z textu.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

„zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“ (J. Botto, Smrť Jánošíková)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]