Redaktor:Anezka12/pieskovisko

Sú ľudia, ktorí keď vás oslovia zanechajú vo vás niečo, niečo v vašom srdci. Mňa osobne oslovila a zmenila moja sestra. Prečo ona? Poznám ju od malička, vyrastala som s ňou a veľa som s ňou prežila,...

Oslovil ma hlavne jej vzťah k Bohu a k samotnej viere. Prečo? Jej život napriek tomu, že jej viera bola taká silná nebol vždy veselý, ale myslím že nikoho z nás. Pred pár rokmi prišla o svojho synčeka...Pýtala som sa samej seba ako môže zomrieť také malé, nevinné stvorenie. Ako je možné že to pán Boh dopustí? Že vezme niekomu niečo tak vzácne. A vtedy mi povedala, že pán Boh síce „dopustí ale neopustí”. Obdivovala som ju a aj obdivujem. Napriek tomu, že jej ho pán Boh vzal neopustila ho, nestratila vieru, nevyčítala mu to aj napriek tomu, že ju to tak veľmi bolelo. Pochopila som, že nie vždy to čo chceme aj máme. Že nie vždy to čo dostaneme aj mať budeme, pretože všetko čo nám dá nám nemusí nechať. Lebo len on jediný vie čo je pre nás to najlepšie a čo si naozaj zaslúžime. A v čom ma zmenila? Že aj napriek tomu, že stratím v živote niečo možno aj to najcennejšie nestrácam vieru...

Všetko to čo si myslíme, že je pre nás zlé Boh jediný vie či je to pre nás dobré a či nie. Veď pán Boh nám nikdy neublížil a nikdy ani neublíži. Aj on sám  mi svojím spôsobom mení život a aj mňa. Už len tým že sa snažím byť ako on, že mi dáva tú možnosť byť ako on znova a znova.

Dokonca každý kto mi vstupuje a vstúpi do života ma v niečom zmení. Každý v niečo inom. Učíme sa od druhých. To čo sa ti nepáči na iných nebudeš robiť ani ty a to čo sa ti páčiť bude ty sám to budeš chcieť robiť, pretože budeš vedieť že je to dobré. Všetko zlé je na niečo dobré dokonca aj to dobré sa môže raz stať tým zlým...

V živote každého človeka je niekto za koho môžme ďakovať Bohu.