Redaktor:JozefSolus/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Spoločenský tanec[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločenský tanec  je najpríjemnejšia forma fyzickej aktivity a duševného tréningu, pri ktorej sú telo a myseľ v dokonalej harmónii. Stal sa neodmysliteľnou súčasťou kultúry takmer každého národa na zemi. Človek tancuje v detstve, počas dospievania, alebo v dospelosti. Tancuje na diskotékach, svadbách či oslavách, s menšími alebo väčšími úspechmi. Tanec pre človeka poskytuje veľkú škálu výhod.

·     Tanec je úžasné, dokonalé precvičenie ľudského tela.

·     Rozvíja koordináciu myslenia a svalov.

·     Povzbudzuje výborné držanie tela bez ohľadu na vek.

·     Posilňuje telo a poskytuje radosť zo života.

·     Cibrí spoločenské správanie.

·     Pomáha udržať si mladosť a kráčať s dobou.

·     Jeden z mála aktivít, ktorému sa môžu manželia či priatelia venovať spoločne.

·     Vedieť tancovať je veľká spoločenská výhoda.

·     Zvyšuje sebadôveru a pocit istoty.

·     Je to jeden z najprínosnejších spôsobov, ako tráviť voľný čas.


Stručná história[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločenské tance, tak ako ich poznáme dnes, vznikli z dvoch odlišných typov tancov – zo štandardných tancov a latinskoamerických tancov. Štandardné tance sa objavili na scéne ako prvé. Za svoju existenciu vďačia novým melódiám, pôvodom z Ameriky, odkiaľ sa dostali ďalej do sveta, ktorý začiatkom 20. storočia celkom očarili. Nové melódie afroamerického pôvodu dostali názov ragtime. Americké tanečné publikum okamžite reagovalo na túto vzrušujúcu hudbu vytvorenú z mnohých divokých neznámych tancov, ktoré dostali také nezvyčajné mená ako GRIZZLY BEAR, TURKEY TROT, BUNNY HUG, SHIMMY, BLACK, BOTTOM a CHARLESTON. Charleston sa stal za krátky čas módnym hitom, ale ostatné tance skoro vyšli z módy. Napriek tomu ragtime a ďalšie rafinované hudobné štýly, ktoré vznikli po ňom o niekoľko rokov, revolucionalizovali základnú štruktúru spoločenských tancov na celom svete. Dovtedy učili francúzski taneční majstri tance založené na piatich pozíciách nohy, ktoré sa používali v klasickom balete. Ragtime znamenal začiatok „spoločného“ tanca partnerov, založeného na prirodzenom pohybe ako pri chôdzi.

Súťažný tanec[upraviť | upraviť zdroj]

Z miliónov ľudí po celom svete, ktorí pravidelne vyhľadávajú príležitosť zatancovať si pre svoje potešenie, sa vyčleňuje skupina tanečníkov, ktorí sa zúčastňujú na organizovaných tanečných súťažiach. Súťažný tanec je výsledná forma, ktorá vznikla zo spoločenského tanca. Priťahuje ľudí, ktorí radi tancujú a chcú predviesť svoje schopnosti a talent v priamej súťaži a inými pármi na tanečnom parkete. Títo ľudia netancujú iba pre vlastné potešenie. Chcú zapôsobiť na členov poroty, ktorí rozhodujú o najlepšom páre, a – pravdaže – chcú byť úspešní aj pred publikom. Súťažný tanec je zároveň veľké umelecké predstavenie, ktoré so sebou prináša zvyšovanie kvality výkonu a hudobnej interpretácie. To všetko v ňom totiž zohráva veľkú úlohu. Mnohých divákov zaujíma, ako dospievajú porotcovia súťažného tanca k svojmu rozhodnutiu, ktorý z párov má byť ocenený víťaznou trofejou. Na základe čoho určujú najlepších? Je to veľmi zaujímavá otázka. V skutočnosti musia mať porotcovia rozsiahle vedomosti a skúsenosti, aby mohli dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Dvoma najdôležitejšími aspektmi tanečného výkonu, ktoré sa budú hodnotiť, sú kvalita a umelecký dojem. Kvalita sa odráža v technike tanca, v zmysle pre hudbu a rytmus a v umeleckom stvárnení. Umelecký dojem závisí od choreografie, stvárnenia a osobnostných kvalít tanečníka. Štandardnú úroveň však možno dosiahnuť len zlúčením mnohých prvkov. Keďže každý jednotlivec pripisuje inú hodnotu jednotlivým aspektom, ich hodnotenie je subjektívne, na veľkých súťažiach je počet porotcov vždy nepárny. Navyše sa používa aj metóda porovnávania bodov získaných jednotlivými súťažnými pármi od porotcov a na základe neho sa uvažuje o lepšom, prípadne horšom umiestnení párov navzájom. Keďže uvedené dva typy spoločenských tancov sú také odlišné, súťaže a majstrovstvá v štandardných a latinských tancoch sa konajú oddelene. Odlišnosť je očividná aj v oblečení tanečníkov počas súťaže. Dámske šaty pre štandardné tance sú dlhé a splývavé, aby zdôraznili ladné pohyby typické pre tieto tance. V protiklade k nim sú šaty tanečníc latinských tancov. Sú navrhnuté tak, aby ukázali pohyby jednotlivých častí tela pri interpretácii latinských rytmov. Muži nosia spoločenský odev – frak a bieleho motýlika pri štandardných tancoch a ľahké košele a elegantné nohavice pre latinské tance. Základ spoločenskej tanečnej scény dnes tvorí 10 spoločenských tancov, ktoré sú zároveň zaraďované aj do medzinárodných tanečných súťaží. Sú to Anglický Valčík, Tango, Viedenský Valčík, Foxtrot, Quickstep v štandardných tancoch a Samba, Čača, Rumba, Paso Doble, Jive v latinských tancoch.